Essay || 27th August

Na hodine Americkej histórie nám Mr. Mount, ktorý sa konečne naučil vyslovovať moje meno správne, dal tému Was Christopher Columbus a great man? Boli sme rozdelení do dvoch skupín. Prvá sa volala Children of Columbus a mala za úlohu obhájiť ho. Ja som mala napísať essay z perspektívy človeka z kmeňa Tainos, ktorých Kolumbus nazval Indiánmi. Takže ja som na neho mohla kydať.

Úlohy sme dostali v piatok a v pondelok som ako jediná zdvihla ruku, že to už mám hotové. Učiteľ si to prečítal, pochválil ma a spýtal sa, či by som to chcela potom prečítať pred celou triedou. Nevedela som, čo povedať, tak som len neurčito kývla hlavou. 

Dva dni som si čítanie trénovala zavretá v izbe. A v stredu to nastalo! Prvá hodina a hneď Americká história. Na začiatku bola minúta ticha ako zvyčajne, potom sa oprisahala vernosť USA. Tuším ja jediná si nedávam ruku na srdce. Dokonca aj exchange študenti si dávajú. No ja budem prisahať vernosť Amerike.. Už ma vidíte! Ani Slovensku by som neprisahala.. A potom nám zaželajú pekný (slovenský, mexický, .... Každý deň to menia) deň. 

Potom už Mr. Mount začal vyvolávať. Ak sme boli dieťa Kolumba išli sme na taký ten stupienok (neviem, ako sa to volá.. V kostoloch to je a aj na prednáškach) vpravo, ak sme patrili ku kmeňu Taino, naše kroky smerovali vľavo. Pár ľudí to malo za sebou a ako prvý exchange študent musel ísť obhajovať Kolumba Julian. Moc som ho nepočúvala, vlastne som nepočúvala nikoho. Ale Julian to hovoril s takým talianským prízvukom, že som veľa veciam nerozumela. Keď sa bavíme medzi sebou je to lepšie. Po ňom som išla na rad ja. Ani som nebola nervózna..

A potom som došla k stupienku, ruky sa mi rozklepali, hlas sa mi triasol. Proste hrôza! Rozprávala som rýchlo, aby som to mala za sebou. Ešte stále si pamätám záverečný odsek. 

Does finding a new land make person a great man? Or is it his personality, his honor and his action? The great man should have qualities of a great man. Christopher Columbus does not have these qualities.

A bol koniec. Mohla som si ísť sadnúť. Dokonca ma Brooke, Kennina kamoška, hneď po dočítaní nahlas pochválila, že to bolo fakt dobré a keď sa jej Kenna pýtala, ktorá essay sa jej páčila viac, či moja alebo Kennina, povedala, že moja.

Vôbec som si nemyslela, že až také problémy mi robí rozprávanie pred ľuďmi. Možno zapôsobila jazyková bariéra a to, že tých ľudí nepoznám ani dva týždne. Každopádne som rada, že je to za mnou. 

Koncert One Direction || August 19th

Hneď prvý deň ma host family prekvapila tým, že ma zoberú o týždeň na koncert. V živote som na žiadnom nebolo, ani na festivali nechodím. One Direction už síce nepočúvam, ale bola som ich veľká fanúšička asi pred vyše rokom, neskôr to išlo dole vodou a prestala som o nich písať fanfictions (áno, aj to som robila). A celkovo som ani nepočula ich tretí album, ale ani to mi nebránilo v tom, aby som sa naň tešila.

Vyrazili sme hneď skoro ráno, keďže koncert bol v Nashville, Tennessee. Posádka auta bola v zložení ja, Kelly, Kenna a Reed, Kennina kamoška. Mala ísť aj Megan, ale má (mala) obličkové kamene alebo niečo také a musela podstúpiť operáciu. Deväťhodinovú jzdu autom by, chúďa, nezvládla. Ale nakoniec ich predsa len videla v Dallase o týždeň neskôr.

Keď sme sa konečne ubytovali, prezliekli sme sa na koncert. Bolo dosť ťažké sa dostať do kúpeľne. Jedna kúpeľňa pre štyri osoby? Ale aspoň tam mali tie mydielka, šampóniky a sprcháče. Celý hotel bol úžasný. Najviac sa mi páčilo, že jeho stred vyzeral, akoby to bolo vonku. To som asi blbo vysvetlila. Uvidíte na fotke.

Cesta na štadión, kde sa konal koncert trvala viac ako hodinu, nie tých 20 minút. Všade kolóny a v autách fanúšičky One Direction. Po príchode sme sa rozdelili. Ja som mala s Kelly miesta inde. Škoda, že som si neodložila tú vstupenku. Dúfam, že ju Kelly nevyhodila. 

Síce som predskokanov 5 Second of Summer moc nepoznala, majú celkom dobré pesničky. Aj tak sa mi najviac páčila ich posledná, ktorú som jedinú poznala, leboju často počujem na CD v aute, keď niekam ideme. She looks so perfect - tá je dobrá! Po krátkej prestávke sa dievčatá ešte viac rozkričali a na pódium prišli One Direction. Strašné, ako kričali.. Čo kričali, tie baby za mnou ziapali jak gorily!!! Napriek tomu som si to užila. Vypočula som si po prvýkrát pesničky z ich tretieho album a naživo pesničky, ktoré som uź poznala. Dokonca spievali aj What Makes You Beautiful a ešte jednu pieseň z prvého albumu. Bola som z toho celá dojatá, lebo som si spomenula na moje fangirl časy a písanie fanfiction. Nech to znie akokoľvek trápne. Po celý čas ďakovali fanúšikom, sláva im asi nestúpla do hlavy. Liam povedal, že to bola the hottest show a baby za mnou hneď "you are hot". Ale fakt tam bolo moc teplo. Ani som nemusela ísť na záchod, všetko som vypotila! A taký jeden chlapček sa dostal na podium, lebo mal akurát tretie narodeniny! Veľmi zlatý bol.

Najprv som sa obávala, že sa mi koncert nebude páčiť. Poznáte to, počúvate niečo stále dokola a potom ste sklamaní , keď to naživo odspievajú inak. Musím však povedať, že 1D aj 5SOS zneli super! Dúfam, že neišli na playback!

First day of high school || August 18th

Zobudila som sa celá nervózna. Opäť som sa cítila ako pätnásťročná, keď som nastúpila do prvého ročníka na strednej. Dôkladne som si obliekla šaty, učesala sa (fakt! Aj keď to tak občas nevyzerá), dala špirálu na mihalnice a zakryla kruhy pod očami a pupáky, ktoré boli aj tak vidieť. Moje maskujúce schopnosti sú pretty terrible. 

O siedmej ráno mali seniori raňajky v maličkej miestnej reštaurácii. Kelly mi predstavila zopár spolužiakov, ale mená len málo-ktorých som si zapamätala. Potom sa začali rozdávať tričká. Našťastie mali aj extra tričká, takže sa mi jedno ušlo, ale meno na ňom nemám. Nič sa nedá robiť. Keď si ich všetci obliekli, prišlo na rad fotenie. Na fotkách vyzerám ako idiot a tieto neboli výnimkou. Fotili nás asi desiatimi fotoaparátmi, takže sa nikdy nepozeráme tým istým smerom. Aspoň, že ma tam nie je moc vidno. Po tejto pre mňa bolestnej procedúre, prišlo na rad chalovanie. Najskôr som nechcela nič, ale rozhodla som sa, že skúsim to ich biscuits and gravy. Šak na fotkách to vyzeralo dobre. No moc dobre to nechutilo. Myslela som, že to bude chutnučké, sladučké.. Ono to bolo slané a to gravy ani neviem, k čomu to prirovnať. Zo slušnosti som jeden obliaty biscuit zjedla, ale dolu krkom išiel ťažko. Čo ma zaráža je, že k palacinkám (skôr veľké lievance) si dávajú opečenú slaninu a polejú to javorovým sirupom alebo džemom. Chvíľu som pokecala s Julianom, exchange študent z Talianska, s ktorým som sa bavila asi dve hodiny ešte cez fb na Slovensku. Aj naživo je veľmi milý. Rozprával mi o svojom výlete do New Yorku, kde bol cez jeho agentúru. Veľa som nepočula, lebo tam bol hluk, tak som len prikyvovala. (Julian je na fotke exchange študentov vzadu prvý zľava) 

Čoskoro po mňa prišla Kenna a tak sme išli do školy. V jedálni mal riaditeľ príhovor a vysvetľoval pravidlá. Ospravedlnenky od mamy môžu byť len tri za semester. Zbohom mojich 80 vymeškaných hodín za jeden polrok.. Rozoberal sa aj dress code - žiadne klobúky, capucne na hlavách, šortky kratšie než kam siahajú vaše prsty na rukách, tielka iba s ramienkami širšími ako vaše tri prsty... Na Slovensku by sa mohlo prísť v plavkách a nikto by sa nestaral. A to vraj na mojej škole sú benevolentnejší. Jedlo sa smie jesť len v jedálni. Do školy sa môžu doniesť len neotvorené fľaše. Zbohom domáca voda. Až tu som si uvedomala, aká výborná je voda zo studne. Tej sa nič nevyrovná. Po príhovore som išla do riaditeľovej kanceláre, kde som dlho čakala, kým som prišla na rad. Zmeškala sm dve hodiny (nie že by mi to vadilo) a to som potrebovala iba vytlačiť rozvrh, ktorý bol pravdepodobne na kôpke juniorov. Ale ja som SENIOR!!! Keď som dostala rozvrh, vybrala som sa za mojim koordinátorom do jedálne. Dala som mu darčeky, niečo som podpísala a potom som sa už zúčastnila tretej hodiny. 

Matika - trigonometria/pre-cal. Na škole asi najťažší stupeň matematiky, ale vraj je to na úrovni slovenských gymnázií. V triede je nás šesť - z toho sme traja exchange študenti. Okrem mňa ešte Julian a Anna z Talianska. Učiteľka nás hneď na začiatku povedala, že pre tento stupeň matiky nemá veľa podkladov, tak si istý čas môžeme nosiť úlohy z iných predmetov a tak.. Celú hodinu sme sa teda len rozprávali. S Annou a Julianom som si porovnala rozvrhy. Anna má so mnou angličtinu a matiku.. Julian prvé štyri hodiny - americkú históriu, angličtinu, matiku a biológiu. Super, povedala som si. Aspoň mám s kým ísť na ďalšiu hodinu. V triede bola strašná zima. Nie nadarmo je to tam vyzdobená v štýle rozprávky Frozen. Škoda že som si nezobrala sveter. Julian sa ma aj písal, či mi je zima, ale ja som len mávla rukou. Šak to nejako vydržím.

Keď po 45 minútach zazvonilo, mali sme päťminút na presun do triedy na biológiu. Trieda sa začala pomaly napĺňať a tak som si išla sadnúť tam, kde bolo voľné. Prekvapilo ma, že Julian išiel za mnou. Sedeli sme vedľa seba a z druhej strany si vedľa Juliana sadol Marco. Začala som menšiou konverzáciu aj s ním. Prvýkrát som ho počula rozprávať, ale už si nepamätám, o čom sme sa rozprávali. Zazvonilo a učiteľka nás rozsadila. Fakt dík. Mňa posadila k malému sophomorovi, ktorý hneď vyhlásil, že som jeho homie, nech to znamená čokoľvek. Shawn (tak sa volal) a chalan pred nami boli unesený z toho, že som zo Slovenska. Pravdepodobne nevedia ani kde to je. Čo už. Juliana posadili o lavicu ďalej k babe, ktorá sa tomu veľmi potešila. Na hodine sme nič nerobili, len nám učiteľka niečo vysvetľovala, rozdala nám nejaké papiere a musíme si spraviť kolekciu hmyzu a listov. No super! Teraz budem naháňat mravcov po Kirby! 

Na rozvrhu som nemala piatu hodinu, tak som išla k riaditeľovi, ktoriý ma poslal do knižnice. Vôbec som sa nesťažovala. Takáto hodina by mohla byť každý deň. Popozerala som si, čo tam majú. Tie knihy sú fakt úžasné! Majú tam väčšinu z toho, čo rada čítam. 18 kníh Hunger Games? Si robíš srandu, ňé? Za knihovníčkou prišla jej dcéra, tak ma jej predstavila. Cammie je kamoška Kenny, tak sa s ňou budem stretávať častejšie.

Nasledoval obed. Peniaze som si nezobrala, ale podľa tých podnosov by som to ani nejedla. Sadla som si sama k stolu, ale po chvíli za mnou prišla Kenna a postupne podochádzali aj iní ľudia. 

Ďalšia hodina - travel destination. Je to online kurz, kde sa budem rozprávať s učiteľom cez počítač. Zatiaľ nikto nemal prihlasovacie meno a heslo, takže sme si len prečítali pravidlá a to bolo všetko. Učiteľke skoro vôbec nerozumiem, lebo šušle... Chvíľu som sa rozprávala s Kimberly, Rose a Philipom. Keď zistili, že u nás sa môže piť od osemnástich, hneď plánovali návštevu Slovenska. 

Chémia nebola až taká zlá. Určite mám lepšieho učiteľa než doma. Pardon profesorku, lebo nechce byť ješitná. Pochopia len moji spokužiaci.. Zatiaľ aom dostala len dve knihy - na biológii a chémii. Sú to tisícstranové encyklopédie! Je tam asi zhrnuté všetko, čo sa ja učím štyri roky. Zíde sa pred maturitou.. Sedím sama v prvej lavici, ale nejako extra mi to nevadí.

Posledná hodina bol Enrichment. Nemohla som nájsť, kde to je, tak som sa opýtala Leeho, ktorý išiel niekam s Marcom. Je totiž jeho host brother. No ani on nevedel, čiže som sa vrátila a opýtala sa pri prvých dverá a to bola nakoniec aj moja trieda. Vôbec som nevedela, čo sa na takej hodine robí. Učiteľka nám vysvetlila, že si môžeme robiť úlohy, keďze je nás tam dosť exchange študentov, vraj budem variť jedlo typické pre našu krajinu. Okrem mňa je tam Josephine z Belgicka, Kateřina z Česka, Maii z Thajska, Bettí z Maďarska.

A to bolo všetko. O tretej sme už boli doma.

Prvé dojmy || First week

Keďže som lenivá, denník sa pravdepodobne mení na týždenník. Čo už, však?! Odkedy som prišla, skoro každý deň niečo robím. Aspoň tak nemyslím na to, že mi chýba rodina a kamaráti. Ani po týždni si neuvedomujem, že ich neuvidím desať mesiacov. Asi som človek, ktorý si veľa vecí neberie.. Tak poďme na to, nech viete, ako dobre sa tu mám!

Utorok

Domov sme prišli o dvoch po polnoci, takže ma nechali dlho spať, aby som sa vyrovnala s časovým posunom. A predsa len som 24 hodín nespala! Keď som sa, ako tak, dala dokopy, Kelly (host mom), Blakely, Kenna, Delaney (host sestry) a Gran Jo (ak som dobre pochopila, Kellina mama) mi ukázali Kirby a okolie. Gran Jo je veľmi super a vtipná osoba. Skúsila som americkú vanilkovú točenú (veľa prídavných mien) zmrzlinu, ktorá bola fajn, ale mám radšej normálnu slovenskú zmrzlinu. Ale späť ku Kirby. Je tu veľké jazero, kde sa ľudia môžu kúpať, rybárčiť, plavať na loďke a tak.. Prírode je tu krásna. Všade plno stromov, nie nadarmo hovoria Arkansas - natural state. Ak toto náhodou čítaš Katka, myslela som na teba, keď mi to tu ukazovali. Strašne by sa ti tu páčilo! Takže pekne doma ticho záviď! Ale ňéé, just kidding! Keď sme sa vrátili, Kelly uvarila špagety s mletým mäsom. Chutilo to dobre. K tomu som si dala ľadový šalát. Na výber som mala z piatich druhov dresingu. Američania trepú na všetko dresing! Potom som im dala darčeky, ktoré som priviezla so sebou. Páčili sa im, tak som rada. Teraz chcú prísť na Slovensko! Kelly mi potom ukázala tri albumy z jej pobytu na Slovensku v roku 2007. Bola tam pozrieť Mariána, bývalého exchange študenta. No a zistila som, že som zabudla doma 18 magnetiek na tabuli. Šak čo budem.. Výborne, Dušana, good for you!

Streda

Po prvýkrát som hrala golf v Glenwoode. A vôbec som nebola taká hrozná, ako som si myslela, že budem! Určite som v tom lepšia ako v lyžovaní, lebo ak spadnem a mám na nohách lyže, neviem sa postaviť. Väčšinou ma Kenna, Delaney alebo Doak (host dad) pochválili. Vraj som *americký akcent* natural! A to ani neviem, čo robím! Ale sa snažím trafiť loptičku, čo sa mi párkrát ani nepodarí. Nie je to ako mini golf na kúpalisku, keď som bola malá. Je to lepšie! Fakt ma to baví, len sa už z blízka neviem trafiť hneď do jamky. Potom sme išli na také stretnutie v kostole, ktoré mávajú každú stredu. Všetci boli veľmi milí. Vítali ma a predstavovali sa mi, hoci si skoro nikoho nepamätám. Rozdelili sme sa do skupín. V tej mojej sme boli akože teenageri a rozprávali sme sa niečo o Bohu a čítali z Biblie. A jednu Bibliu mi aj darovali! Väčšine z toho, čo hovorili som nerozumela. Rozeberali mnoho vecí, nad ktorými som nikdy nepremýšľala. Nie som asi až taká pobožná. Ale tak, oni sú tu baptisti, takže kladú najväčší dôraz na Bibliu. Zas nová skúsenosť. A potom sa išlo, ako sa hovorí, chalovať. Ľudia podonášali mexické jedlo. Skúsila som to po prvýkrát, takže som si dala len trošičku. Ako jediná tu pijem vodu namiesto coly. Do všetkého d´avajú tonu ľadu, z ktorého mi trnú zuby.

Štvrtok

Bola som na lekárskej prehliadke s Kennou a Delaney v Glenwoode. Odmerali nás, odvážili, zmerali tlak... Vraj takouto prehliadkou musia prejsť každý rok, ak chcú hrať nejaký šport. Bola tam fakt veľká rada. Stretla som tam Marca, exchange študenta zo Španielska. Bol rovnako ako ja celý čas ticho. Potom som išla do školy na Open House. Vybrala som si rozvrh, ale možno urobím niekoľko zmien. Naskôr ma mali zaevidovanú, ako juniora, ale vďaka veku a môjmu presviedčaniu budem senior. V mojej slovenskej škole museli nejako blbo vyplniť prihlášku, lebo ostatní seniorskí exchange študenti ( aj mladší odo mňa) sú na seniorských tričkách!! Tak dík. Kěd som si navolila matiku pre cal, biológiu, chémiu a online kurz fyziky, všetci na mňa neveriacky pozerali a ukecávali ma na ľahšie predmety. A to mi sa to musíme učiť každý rok!! Potom mi Kenna a Delaney poukazovali školu. Myslela som si, že to bude maličká škola, ale je celkom veľká. Všetko je na prízemí, takže sa aspoň nenachodím po schodoch a nevypustím na nich každé ráno dušu ako doma na Slovensku. Pozrela som si, kde mám skrinku - pekná, nepoškodená, najvyššie. Majú tu úžasné pravidlo, že dievčatá majú horné skrinky a chalani dolné. A skrinky si nezamykajú! Pred školou rozdávali hotdogy a chladé nápoje. Toto je Amerika!

Piatok

Môj host dad mal narodeniny. Priniesla som mu darčeky zo Slovenska. Prekvapilo ma, že od ostatných darček nedostal. Len mu objednali tortu vo Walmarte a dali balón do kancelárie. Išli sme do Hot Springs do steak housu. Dosť fancy restaurant. Na začiatku sa vám čašník predstaví a objednáte si predjedlo, ktoré zjete, kým dostanete hlavné jedlo. My sme mali hranolky so syrom. Ako hlavné jedlo som si vybrala hamburger s hranolkami. Nech zistím, ako chutí hamburger, ktorý nie je z McDonaldu. Jedla som ho s príborom, lebo bol asi tak desať centimetrov vysoký. Ani som ho celý nedala dole. Páči sa mi, že vám tu donesú nový nápoj hneď, ako predchádzajúci dopijete. Potom sme išli nakupovať. Majú tu veľmi pekné oblečenie. Nič som si však nekúpila, lebo som si šetrila peniaze na mobil, ktorý si aj tak nekúpim. Nabudúce si už niečo kúpim. Vo Walmarte som si prvý raz uvedomila, že som bez rodičov, keď som musela premýšľať nad každou vecou, ktorú som hodila do košíka. Všetko tam bolo obrovské, zo všetkého sto druhov.

Sobota

Na laptope mi ukazovali miesta, kam by sme mohli ísť, a zvieratá, ktoré žijú v Arkansase. Na oplátku som im ukázala slovenské zvieratá. Najviac ich zaujali korytnačky a taký hlodavec, čo žije v Tatrách. Že wild hamsters! Povedala som im pár slovenských slov. A čučoriedky som, samozrejme, nevynechala! Myslím na vás baby. Tak to tričko spravíte, dajte ho mame, pošle mi ho. Večer prišli dve Kennine kamošky - Megan a Brooke. Pozerali sme Divergenciu. Načo som to pozerala v lietadle? Mala som si pozrieť Veronicu Mars. Tú jedinú som tu z tej ponuky ešte nevidela. 

Nedeľa

Po prvý raz v americkom kostole. Pred omšou nedeľná škola, zas premýšľanie nad vecami, ktoré mi na Slovensku ani nenapadnú. Omša bola nudná - samé spievanie a nepretržité rozprávanie kňaza (neviem, ako ho volajú baptisti), ktorému aj tak nerozumiem. Po kostole sme išli do Glenwoodu do talianskej reštaurácie, kde som si dala zapečené cestoviny s rajčinovou omáčkou a syrom. Keď sme sa vrátili, mali sme lazy sunday a potom zase kostol! Nedeľná škola a kázeň. Celkovo štyri hodiny v kostole. Toľko som v kostole doma za mesiac! Ale ako vraví tato, občas musíš robiť aj veci, ktoré sa ti nechcú.

Let || Do podrobností

Na blogoch exchange študentov som takmer vždy čítala články o bezproblémových letoch. Škoda, že môj nebol bez komplikácií.

Hoci som si povedala, že pôjdem pred odletom skoro spať, nejako sa to nedalo. Dokopy som od šiestej večer spala maximálne tri hodiny, keďže som mala budík na 2:30. A chlapi, ktorých sme počuli až z hostinca, tiež nepomáhali. 

Z hotela nás na letisko doviezol taxikár. Na to, že na interkontinentálne lety by mal byť človek na letisku 3 hodiny pred odletom, som tam o štyroch buntošila len ja s rodičmi a cestujúcimi, ktorí sa vybrali ešte za väčším teplom. O hodinu konečne vyhlásili check-in na let do Londýna. Moja batožina bola odbavená ako prvá. Potom sme si sadli do Starbucks, kde dom si dala posledné jedlo s rodičmi - kurací wrap, mrkvový šalát a volačo studené vanilkové.

O pol šiestej nastalo lúčenie. Rodičia ma zo slzami v očiach objímali, ale z mojich očí slza nevyšla. Ešte stále si neuvedomujem, že ich 10 mesiacov neuvidím. Let do Londýna prebehol bez problémov. Sedela som pri okne vedľa japonského páru, ktorí mal celý čas bosé nohy. Raz sa mi aj zastalo, že hovoria po česky. Ktovie, čo dali do toho bazalkovo-rajčinového pesta v tmavej žrmli alebo toho pomarančového džúsu. Keď už sme boli na Londýnom, párkrát nás potočil nad mestom. Z výšky som videla všetky pamiatky, ktoré som navštívila minulú jeseň so spolužiakmi.

Hoci som na věla letiskách nebola, Heathrow je pooznačivaný určite najlepšie. Stačí sa orientovať podľa značiek, ani mapu som nepoužila. Pristála som na terminále 3 a odtiaľ som aj odlietala. Mala som veľa času. Napriek tomu, že lietadlo prišlo s 15-minútovým meškaním, mala som viac ako 4 a pol hodiny pokoj. Na letenke som mala napísané, že sa odlieta 12:50, pričom som sa na vysvietenej tabuli dočítala, že číslo gateu zistím o 11:30. A tak som sa pretĺkala obchodmi, chodila na záchod, ale oveľa častejšie som len sedela a čumla na tabuľu s odletmi. Ani wifina nepomohla. Vraj všade na letiskách je zadarmo. V Londýne bolo zadarmo prvých 45 minút, ale to by sa mi muselo chcieť vyplniť dotazník, kde sa uvádza moje meno, priezvisko, číslo letu a tak ďalej. A v slávnom Chicagu sa tam ani nedá pripojiť. Celé zle! Hlavne, že wifi available.

Let do Chicaga trval dlhých osem hodín a pár minút. O moju triedu sa staral milý čínsky, japonský (proste mal ázijských predkov) steward a letuška, ktorá mladších cestujúcich oslovovala sweetie. V lietadle boli tento raz tri pozdĺžne rady (2-5-2). Ja som sedela v uličke vedľa 4-člennej rodiny Američanov. Podávalo sa veľmi chutné jedlo. Po prvýkrát som vyskúšala ravioly a boli výboné. Vôbec neľutujem, že som si nevybrala kura. Ostatné jedlá si moc nepamätám. Boli tam nejaké sladké alebo slané snacky, rožok s maslom alebo syrom, šalát z listovej zeleniny, taliansky dressing a tak..

Po pristáti som sa rýchlo ponáhľala nájsť imigračnú kontrolu. Našla som radu, nebola dlhá. Problém nastal, keď som zašla za roh. Tá pravá rada začínala o niekoľko metrov ďalej a z tej mojej tam púšťali ľudí, keď sa zopár ľudí vybavilo. Nastali pre mňa dve hodiny pomalého presúvania sa. Bolo tam dusno, smrdelo to tam... Mala som čo robiť, aby som sa tam nezložila. Potom som sa konečne dostala k úradníkovi. Naskenoval mi štyri prsty pravej ruky, odfotil ma a opýtal sa, či som si vybrala Arkansas a či má rodina smiešny prízvuk.

Vtedy mi do odletu zostávalo asi päť minút a kým som našla kufor obalený v bublinkovej fólii, lietadlo odletelo. A tak som sa pomaly dostala z terminálu 5 na terminál 3. Hneď som zavolala mame, že sa splnilo to, čo som predpokladala. Necelé dve hodiny sú na prestup málo. Na tabuli s odletmi už nebol žiadny let do Little Rock. Vôbec som nevedela, čo mám robiť. Bola som sama. Mame som stresovala do telefónu, že budem spať na letisku, ako ten chalan v Prahe. 

V agentúre mi povedali, že mám ľuďom v rade na imigračnú kontrolu vysvetliť, že som výmenný študent, nech ma pustia, čo mi príde voči nim nefér. Čakali tam dlhšie ako ja. Tiež mi povedali, že dostanem novú letenku, len ak tomu, že zmeškám let, nebudem na vine ja. Napríklad ak predchádzajúci let mal meškanie, vtedy ju dostanem. Lietadlo však prišlo načas. Tak čo robiť? Našla som prvé dámske záchody, zamkla som sa v kabínke a rozplakala sa ako Hermiona v Harry Potter a kameň mudrcov. Už len trol chýbal. 

Keď som sa ako-tak upokojila, opýtala som sa pracovníčky letiska, čo mám robiť, ak som zmeškala let. Poposúvalo si ma niekoľko ľudí, kým som sa dostala k panej, ktorá mi dala zadarmo letenku na ďalší let o 21:40. Pozrela som na mobil. Bolo niečo po šiestej. Zavolala som mame a potom som chcela Kelly. Lenže som nevedela, ako mám dať tie ich pomlčky. Rýchlo som našla telefón, ale nemala som žiadne mince. Išla som teda vedľa do obchodu, že si kúpim liter vody a nech mi vydajú v drobných. Predavačka mi ale nemala ako vydať z desaťdolárovky. Tak som pridala k nákupu banánový puding a dostala som asi 50 centov, ktoré zhltol automat. Takže takto som minula svojich desať dolárov v USA.

Nakoniec som aj tak zavolala Kelly zo svojho mobilu. Len som vyťukala čísla s predvoľbou a pomlčky sa tam dali samy. Oznámila som jej, že som zmeškala let a že ďaší ide o 21:40. Upokojila ma, že je to v poriadku, že po mňa prídu kedykoľvek. S vyše polhodinovým meškaním som teda pristala v Little Rock. Čakali ma s pekným nápisom Welcome Dušana a ja som rozprestrela vlajku Slovenska. Kelly nás hneď trikrát odfotila, keď ma všetci doobjímali. 

Nasledovala niečo vyše hodinová cesta domov, pričom sme sa zastavili v McDonalde. Ja som si nedala nič. Sedemdolárový puding na letisku ma dokonale zasýtil. Boli im ľúto, že prvé miesto, kam ma zobrali bol McDonald, ale iné miesto po pol noci nie je otvorené a boli vělmi hladní.

Po príchode domov mi poukazovali miestnosti, ale mňa zaujímala iba posteľ. Umyla som si zuby a išla do izby vybrať z kufra pyžamo. Už na páse s batožinami mi bolo divné, že môj kufor prišiel neobalený vo fólii. Keď som ho išla odomykať, to strieborné na zipsi len odletelo. V kufri som mala lístok, že mi prehľadali kufor kvôli bezpečnosti. Vraj smart security saves time.. To hovorte mojim zipsom! Fakt ďakujem. Keď im to je tak ľúto, mohli prihodiť pár dolárov na opravu.

Pridala som prvú fotku s host sestrami. Ja som samozrejme tá so skunkom na tričku a divnými vlasmi.

Čas sa kráti || 4 days to go!

Tieto prázdniny boli celkom obyčajné ako každé iné. Teda až na to, že tento rok som strávila neustálym odškrtávaním dní, ktoré mi zostávajú do odletu. A teraz je to čoskoro tu, blíži sa to míľovými krokmi. Na jednej strane sa veľmi teším a letela by som aj o dve hodiny, no na tej druhej by som sa radšej zavrela do izby a predstierala, že zvyšok sveta neexistuje. Ešte stále si akosi neuvedomujem, že o týždeň už budem pár dní v USA.
Zo zoznamu before I leave som splnila zatiaľ len asi polovicu. Akosi sa do toho nemôžem dokopať. U zubára som už bola a mám o dve plomby v ústach viac. Dnes by som mala upratať izbu a vybrať veci, ktoré je potrebné oprať, ale ja radšej pozerám Nákupné maniačky.
Už o dva dni odchádzam vlakom do Prahy a na 10 mesiacov opustím Slovensko. Nakoniec pôjdem s rodičmi, tetou, ujom a bratrancom o deň skôr, aby sme si spravili výlet. Bude to lepšie ako cestovať neskoro večer v nedeľu.
Odlietam v pondelok 11. augusta z pražského letiska o 7:00. Mám dve medzipristátia, pričom prvé je v Londýne. Tam strávim 5 hodín na terminále číslo 3. Plánujem si kúpiť niečo malé pod zub a nejakú kávu alebo čaj zo Starbucks. Niekde si sadnem s knihou v ruke a budem čakať na lietadlo.
Keď preletím nad Atlantikom, ocitnem sa v Chicagu. Tam nastanú fofry. Mám 1 hodinu a 55 minút na to, aby som prešla imigračnou kontrolou, našla svoj kufor a dostala sa z terminálu 5 vlakom na terminál 3. Ešte nikdy v živote som sa nepresúvala takto po letisku. Vlastne som letela predtým len jeden raz - do Bulharska, keď som bola malá a polovicu lietadla som poznala.
Ak to zvládnem o siedmej večer - ich času - by som mala byť už s rodinou. Host mom sa ma teraz často pýta, čo rada jem, pijem a tak.. Už viem, čo budem mať v utorok na raňajky! Vybrala som si mozarellu s rajčinami. Hovorila mi, že musím skúsiť biscuits and gravy a nejaký veľmi sladký južanský čaj (asi niečo ako tie Arizona čaje v pekných farebných fľašiach). Pýtala som sa jej, aj či by som tam mohla maturovať. Vraj uvidíme, keď pôjdeme do školy. Pre istotu si asi prinesiem kópie vysvedčení kvôli kreditom. Dúfam, že mi maturitu dovolia a dajú ma k seniorom.
Na škole nás bude podľa včerajších informácii už 14 exchange študentov. Všetkých nepoznám. Zatiaľ som si písala s chalanom z Talianka a babou z Brazílie. S obomi som si písala okolo dvoch hodín a sú veľmi milí. Teším sa na nich.
No a teraz už idem konečne upratovať a robiť kôpky toho, čo si chcem zobrať z oblečenia.

Darčeky pre host family || Čo mám pre nich nachystané

Jednou z vecí, ktoré čakajú exchange študentov pred odletom, je kupovanie darčekov pre hostiteľskú rodinu. Výber nie je vždy ľahký.
Predsa len rodinu poznám len z facebooku a niekoľkých hodín skypeovania. Darčeky sa potom ťažko vyberajú. Myslím, že väčšina z nás skončila pri slovenských suveníroch.
Najskôr som plánovala, že urobím akúsi knihu, v ktorej by bolo niečo o Slovensku, mojej dedine, o mne a rodine, prípadne recepty na slovenské a moje obľúbené jedlá. Keďže však zapôsobila moja lenivosť, tento nápad zostal iba na smetisku iných nápadov, ktoré neuskutočním.

Tému darčeky sme rozoberali aj na predodletovom stretnutí. Hneď nás upozornili, aby sme nebrali žiadne jedlo, keďže v USA je zakázané dovážať potraviny. Samozrejme, nič sa nestane, ak chcete rodine priniesť čokoládu... Len by sa to radšej nemalo písať do formuláru, ktorý dostanete v lietadle. Ja osobne určite zoberiem nejakú Figaro a horalky, možno kúpeľné oblátky alebo domáci džem. Podstatné je, aby to neboli napríklad žiadne oreo alebo M&M's, ale niečo, čo v USA nezoženú. 

Neviem, či zoberiem alkohol, keďže nemám 21 a nestojím o problémy... V agentúre však hovorili, že by sme mohli zobrať malé darčekové balenie, čiže aj tak asi pribalím aspoň tri mini-fľašky slivovice.

Po dvoch mesiacov objednávania a hľadania suvenírov myslím, že to mám úspešne za sebou. Rozhodla som sa, že nebudem rozdeľovať darčeky na tie, ktoré sú pre host otca, mamu alebo sestry. Darujem balíček rodine ako celok. Tu je zatiaľ zoznam toho, čo pre nich mám:

• The History of Stone Castles od Laca Struhára a Stana Bellana
• slovenská kuchárka (anglicko-slovenská)
• malá kniha o Trnave plná obrázkov s komentármi po anglicky
• kniha o mojej obci (po slovensky, ale aspoň si pozrú obrázky)
• porcelánový set
• šúpolienky
• pár magnetiek
• kuchynská zástera s erbom Slovenska
• 2CD Elán - best of
• napálené 2CD pesničiek z môjho obľúbeného slovenského muzikálu Adam Šangala, ktorý režíroval rodák z mojej obce (režisér Jozef Bednárik)
• (uvažujem aj o DVD s hrami Z-Divadla, v ktorom účinkoval môj otec - bolo to ochotnícke divadlo v obci a boli celkom známi, keďže sa dostali až do Japonska)

Chystám sa obdarovať aj miestneho koordinátora, prípadne zamestnancov v škole a budúcich kamarátov. Ešte neviem, čo dám komu, ale tu je aspoň prehľad:

• ďalšia malá kniha o Trnave
• šúpolienky
• magnetky
• brožúrky o Slovensku

Hneď, ako priletím do Arkansasu, ma čaká oslava narodenín môjho host otca. Mám pre neho drevenú valašku, hlinený hrnček s obrázkom Mestskej veže v Trnave a šiltovku so slovenským erbom. 

Poprosila som ešte spolužiačky, ktoré idú na babskú jazdu do Terchovej, že im dám okolo 10€, nech tam kúpia nejaký suvenír. So sebou si beriem aj slovenskú vlajku, ktorou budem mávať po letisku a hľadať iných exchange študentov alebo Slovákov/Čechov. Teda možno.. ale asi nie! ;-)

Before I leave || Zoznam vecí, ktoré chcem ešte stihnúť

Určite vám niečo hovorí slovné spojenie before I die. Ide teda vlastne o zoznam vecí, ktoré chcete pred smrťou stihnúť. V tom mojom sa určite nachádza be an exchange student a tento sen si teraz môžem odškrtnúť. Človek nesmie iba snívať, musí pre splnenie sna niečo urobiť. Práve preto mám v menu motto: May the dreams of your past be the reality of your future.
Ja som si toto slovné spojenie pozmenila na before I leave. Nemyslím si, že by sa môj zoznam niečim líšil od zoznamu iných exchange študentov. Koho teda zaujíma, čo plánuje robiť jeden z týchto bláznivých študentov, pokračujte v čítaní.
Tu sú vypísané veci, ktoré ešte chcem stihnúť počas zostávajúcich 30 dní:

• absolvovať ešte aspoň jeden rozhovor s host family cez Skype
• naštudovať si poriadne letenku, letiská a terminále, ktorými pôjdem
• vytlačiť si terminále, ktorými pôjdem
• dokúpiť darčeky pre host family
• zabezpečiť si kufor a príručnú batožinu podľa parametrov
• navštíviť zubára
• urobiť si prehľad toho, čo sa učí na gymnáziu v treťom ročníku, aby som si vedela vybrať obtiažnosť predmetov v USA
• premyslieť si, čo chcem v USA dosiahnuť
• nestrachovať sa nad tým, že nestihnem niektorý z letov, lebo ich všetky STIHNEM!
• naplánovať rozlúčkovú párty s kamarátmi
• upratať pivnicu na rozlúčkovú párty
• (naozaj) uskutočniť rozlúčkovú párty
• užiť si posledný mesiac na Slovensku
• opáliť si trochu nohy, nech ich nemám opálené na štýl Edward Cullen bez trblietavého efektu
• dočítať a vrátiť knihu Dcéra dymu a kostí, ktorú som si dávno požičala od spolužiačky/kamarátky
• poriadne sa rozlúčiť s rodinou
• publikovať minimálne dva články na blog pred odletom
• upratať a "zakonzervovať" izbu
• pobaliť sa do jedného kufra a zmestiť sa do 23-kilogramového limitu
• prežiť nočnú cestu do Prahy
• nič doma nezabudnúť
• pokojne a hlavne bezpečne odletieť
• nestratiť sa a neskončiť ako Kevin v Home Alone 2

Vízum || Ambasáda USA

Každého budúceho exchange študenta čaká skôr či neskôr táto zástavka - ambasáda Spojených štátov amerických. Vaša agentúra vám vybaví časenku. Ja som ambasádu navštívila 20. júna. Predtým vás však čaká dosť zdĺhavá ale nevyhnutná povinnosť vyplniť cez internet žiadosť DS-160. Vyplnenie zaberie naozaj minimálne hodinu. Nebola by som

to ja, keby som túto žiadosť nemusela vypĺňať hneď tri razy. Najprv som s tým začala neskoro v noci, nedokončila som to a nič sa mi neuložilo. Potom som mala nevyhovujúcu fotku a zlé miesto narodenia. Nakoniec som to po treťom pokuse vyplnila správne. Toto som spolu s preskenovaným pasom (na ktorom vyzerám mimochodom hrozne, mama povedala, že keď prídem z USA, si môžem dať spraviť nový) poslala cez mail Vande do agentúry. Konečne nastal 20. jún. V škole som sa síce neuliala, ako som plánovala, keďže bol akurát športový deň, na ktorý by som aj tak nešla.
Na ambasádu sme mali prísť o desiatej, ale predtým bola našou zastávkou agentúra. Tam nám dali ešte nejaké papiere a mama zaplatila za víza. Pri hľadaní Hviezdoslavovho námestia sme zle odbočili a tak dedko musel zaimprovizovať a ísť aj do jednosmerky, aby sa otočil. Ďalej sme museli nájsť Tesco. Tam som sa išla odfotiť na fotografický papier, lebo v agentúre nám povedali, že často sa stáva, že na ambasáde neberú fotku vytlačenú z tlačiarne. Potom sme už konečne mohli ísť na ambasádu a ešte stále sme mali určitú časovú rezervu.
Najprv sme sa ohlásili pánovi, s ktorým sa mama rozprávala akoby cez zavreté okno. Do malej priehradky mu poslala môj pas a jej občiansky preukaz. Keďže ešte nemám osemnásť, musela som ísť so zákonným zástupcom. Keď si to prezrel, vrátil nám to a po chvíli nás pustil dnu. Tam nám ďalší zamestnanec vymenoval, čo si máme vybrať z tašiek. Podľa tónu hlasu, akým to hovoril, bolo poznať, že to už hovoril tisíckrát a vážne ho nebaví opakovať tých milión vecí. Vybrala som teda mobil, slúchadlá, iPad a dezodorant. Prešli sme detektorom a obe sme zapípali. Mne pípala použitá vreckovka vo vrecku svetra!
Po kontrole nás poslali do žltej budovy, kde už čakalo dokonca aj niekoľko budúcich exchange študentov. Postupne si nás striedavo volali. Najskôr Slovenke, u ktorej sme odovzdali všetky doklady a nechala si aj môj euroobal! Opýtala sa, či idem prvýkrát študovať do USA, odňala mi odtlačky prstov, a bolo to. Opäť sme si išli sadnúť do čakárne, kým ma nezavolal americký konzul, ktorý všetky mená vyslovoval tak vtipne a nezrozumiteľne, že každý vždy zachytil iba svoje meno a nie priezvisko. U neho mi tiež nasnímali odtlačky, ten prístroj by som si kedykoľvek zobrala domov. Niečo sa ma spýtal, aby reč nestála. Ku koncu sme si povedali bye a dodal, že víza aj s pasom mám čakať do týždňa v schránke. O štyri dni tam aj naozaj boli.

Moja host family || Kirby, Arkansas

Pre mňa - ako budúceho exchange študenta - bolo najhoršie čakanie, kým sa mi našla rodina v USA. Patrím k zvedavým ľuďom a všetko by som najradšej hneď vedela. Niektorí kamaráti vôbec neboli nápomocní. Stále ma podpichovali, že si ma žiadna rodina nevyberie a že ostanem s nimi na Slovensku. Našťastie s tým po pár mesiacoch museli prestať, pretože približne na konci apríla som už presne vedela, kde strávim nasledujúcich desať mesiacov. Ale ako sa to celé zomlelo?

Jedného dňa som si, ako zvyčajne, zapla facebook. Na hornej modrej lište pri dvoch bielych panáčikoch svietila jednotka. Niekto mi poslal žiadosť o priateľstvo. Verte mi, veľa žiadostí mi nechodí, ak nerátam tie od 12-ročných spolužiakov môjho brata... Ale späť k téme! Táto žiadosť bola od Američana. Aká je pravdepodobnosť, že si vás pridá z ničoho nič na facebooku Američan, s ktorým nemáte spoločných priateľov? Určite vyššia ak ste exchange študent nedočkavo čakajúci na host family! Rozhodla som však počkať, kým to bude stopercentné a mame zavolajú konkrétne informácie z agentúry. A možno o dva dni som to vedela s istotou. Paul (muž, ktorý si ma pridal na fb) je môj miestny koordinátor a našiel mi rodinu v Kirby - v Arkansase. Postupne si ma pridala za priateľa celá rodina a dokonca aj niekoľko miestnych obyvateľov. Už sa neviem dočkať, kedy ich všetkých stretnem osobne!

Moja host family sa skladá z piatich členov. (Teraz už šiestich!) Hlavou rodiny je Doak (49), pracuje v lumber company a stará sa o to, aby sa zakúpené drevo bezpečne doručilo k zákazníkovi. Aspoň tak mi to vysvetlila moja host mum Kelly (42), ktorá je fotografka. Už mi rozprávala, ako ma bude stále fotiť. Nuž, budem musieť nejako prekonať to, že sa nerada fotím. Najviac som sa potešila tomu, že budem mať tri sestry! Príjemná zmena po dlhých rokoch života s bratom. Najstaršia host sister sa volá Blakely (21). Nebýva už doma, lebo študuje na college dve hodiny od Kirby. Sľúbila, že sa bude snažiť chodiť domov cez víkendy. Zo sestier si zatiaľ najviac píšem práve s ňou. Prostredná host sister Kennedy (16) je trochu tichšia povaha ako ja. Hrá softball a zhodou okolností je Doak softballovým coachom. Len neviem, či je coachom Kenninho tímu. Posledným a zároveň najmladším členom domácnosti je Delaney (14), s ktorou mám rovnaké záľuby. Tiež rada kreslí a číta knihy. K host family patria aj traja psi Gus, AJ a Sage (plemeno Basset Hound) a dve mačky. Všetky zvieratá žijú vonku, tak dúfam, že sa moja alergia nebude často prejavovať. Najviac som bola prekvapená z toho, že poznali Slovensko. Kelly má priateľov z Bratislavy, Trnavy a Levíc. Dokonca tu bola aj na dovolenke. Keď som sa jej pýtala, prečo si vybrali práve mňa, povedala, že vedela, že ak bude hosťovať exchange študenta, tak to musí byť dievča zo Slovenska. Nezaujala ich len moja národnosť, ale aj spoločné záľuby.

V tomto peknom bielom domčeku budem bývať. Povedala by som, že je to taký typický južanský dom s veľkou verandou. Je postavený na kopci a vedie k nemu vlastná cesta, blízko je maličký rybník a, ako ste si mohli všimnúť, je to trochu na samote. 

Kirby je maličké mestečko s menej ako 1000 obyvateľmi. Nebude to pre mňa príliš veľká zmena, keďže na Slovensku bývam v len o polovicu väčšej dedine. Aspoň bude mať moja mama dušu v páperí, že budem na bezpečnom mieste. Vďaka google earth som si pozrela okolie, ktoré je naozaj krásne. Samé lesy a dokonca aj štátny park Daisy s jazerom Greeson. Najbližšie väčšie mesto sa volá Hot Springs a je vzdialené asi 45 minút cesty autom, čiže asi ako z
Trnavy do Bratislavy. Kelly mi hovorila, že tam často chodia do kina alebo na večeru a je tam aj Starbucks.

Budem chodiť spolu s Kennou a Delaney do miestnej Kirby High School, ktorá je asi dve míle od domu. Nebudem tam jediný exchange študent. Zatiaľ viem, že okrem mňa budú školu navštevovať dve dievčatá z Thajska a Brazílie a traja chalani z Talianska, Belgicka a Thajska. Dúfam, že sa počet exchange študentov ešte zvýši. Mám takto vlastne šancu spoznať aj iné kultúry než len americkú.

Škola je malá rovnako ako mesto. Má len jedno podlažie, takže si na rok oddýchnem od nekonečne dlhých schodov na mojom trnavskom gymnáziu. Zistila som, že tam predsa len majú aj známe skrinky. Počula som, že na menších školách ich nemajú, a vážne by sa mi nechcelo stále vláčiť tie ťažké knihy. Školské farby sú gaštanovohnedá a šedá. Ich maskot je Trojans.

Vyplňovanie Student Application || Ako sa z toho nezblázniť?

Po viac ako pol roku som opäť zapla môj zaprášený účet na bloggeri a plná elánu som sa vrhla do práce na blogu. Rozhodla som sa, že nasledujúci rok zasvätím takmer čisto len písaniu o mojom - dúfam - úžasnom roku ako exchange študent v Arkansase, USA. Vrátila som sa sem, aby som prostredníctvom blogu informovala svoju rodinu a kamarátov, ako sa tam za veľkou mládkou mám, ale prípadne aj budúcich či súčasných exchange študentov.
Tento článok venujem predovšetkým budúcim exchange študentom, ktorí majú pred sebou približne dvadsať-stranovú prihlášku do programu. Píšem to s niekoľko mesačným odstupom, ale podstatné veci si stále pamätám. Na vyplnenie prihlášky dostanete väčšinou dva až tri týždne. Záleží to od toho, ako sa dohodnete s agentúrou. Odporúčam vám dať si na čas. Tie dva týždne sú ideálne. Ja osobne som si zobrala radšej tri, keďže som bola v tom období chorá. Čím skôr odovzdáte vyplnenú prihlášku agentúre, tým skôr sa vám začne hľadať rodina. Radím vám, nenechávajte si to na poslednú chvíľu. Zažila som to a ten stres za to vážne nestojí. Ale koniec zbytočných rečí, ide sa na to!

Teraz si dáme trochu matematiky. Prihlášku by sme mohli rozdeliť na štvrtiny.
Prvú štvrtinu dávate vašej všeobecnej lekárke. Vyplní vám ju ona a určite si za to vypýta určitý poplatok.  V ambulancii pravdepodobne absolvujete aj klasickú prehliadku. Odvážia vás, odmerajú vás, zmerajú vám tlak v pokoji, po drepoch a tak. Mne museli aj zisťovať krvnú skupinu, hoci si myslím, že to musím mať v zložke. No čo už... 15€ fuč len za zistenie, že mám A+. Dúfam, že máte normálnu lekárku, keďže ja som musela ísť k mojej trikrát kvôli tej istej veci. Určite vás ešte pošlú na RTG pľúc, prípadne sa dať do-očkovať. Mali by ste to urobiť ešte od odchodom do USA, keďže tam je to podstatne drahšie.
Druhú štvrtinu odovzdáte triednej. Tá moja ma odbila s ospravedlnením, že ona po anglicky nevie. Tak som musela poprosiť svoju angličtinárku. Napíšu tam o vás také krátke zhodnotenie, vaše známky, odporúčané predmety... Okrem týchto papierov nezabudnete dať riaditeľovi žiadosť o povolenie štúdia v zahraničí. Zavolajte vedeniu školy, ako to máte vyplniť. Je to písané v nejakom školskom zákone. Schválenie tejto žiadosti sa bude rozoberať na učiteľskej porade. Tú moju schválili na klasifikačnej ku konci školského roka. Úplne som na to zabudla a takisto mi o tom ani nikto nepovedal. Hlavné je, že mi žiadosť schválili. Keď prídem domov, čakajú ma komisionálne skúšky najviac z troch predmetov. Slovenčina je istá, aspoň budem mať predprípravu na maturitu.
Posledné dve štvrtiny sú vaše. Zase vypĺňate základné informácie ako na nezáväznej prihláške. Dajte si s tým naozaj na čas. Ja som si tieto papiere hneď v prvý deň polepila vysvetlivkami a potom ďalší týždeň som sa ich ani nedotkla. Najľahšia časť bolo zaškrtávať záľuby. Čím viac ich dáte, tým viac rodín zaujmete. Ak ste v živote neboli na túre, ale v USA by ste to chceli zažiť, pokojne to tam dajte! Súčasťou každej prihlášky je list pre vašu potenciálnu rodinu od vás a ďalší list od jedného rodiča (príp. zákonného zástupcu). Ak náhodou vaši rodičia nehovoria po anglicky, budete to musieť po nich prekladať. Nie je to žiadna sranda, ale aspoň som si tam mohla pridať pár pochvál navyše. Potom sa ale nevychváľte do nebies. Píšte len pravdu, občas možno trošku prikrášlenú pravdu. Odporúčam vám, aby ste si tieto listy dali prekontrolovať ochotnej profesorke angličtiny. Ak by ste chceli poslať listy, ktoré som písala ja, nehanbite sa a napíšte mi email. Oba listy mám narýchlo (ale čitateľne) odfotené v mobile. A samozrejme, ešte musíte na prihlášku nalepiť aspoň osem fotiek. Toto bol u mňa asi najväčší problém. Vôbec nie som fotogenická, nerada sa fotím a na fotkách vyzerám ako idiot (niežeby to bolo naživo o niečo lepšie). Zaťala som zuby a pofotila som sa niekoľkými spolužiačkami (s každou zvlášť, aby bolo viac fotiek a ak som mala s jednou babou dve pekné fotky, tak som ich tam dala obe) a rodinou.
To je asi tak všetko. Prihlášku odovzdáte agentúre, ktorá to posiela na akceptáciu priamo do USA. Väčšinou to trvá šesť až osem týždňov. Mne akceptovali prihlášku takmer po viac ako desiatich týždňov, keďže boli medzitým Vianoce. Potom sa mi už konečne začala hľadať rodina. A tá sa aj po pár mesiacoch našla - v Arkansase.