Na blogoch exchange študentov som takmer vždy čítala články o bezproblémových letoch. Škoda, že môj nebol bez komplikácií.
Hoci som si povedala, že pôjdem pred odletom skoro spať, nejako sa to nedalo. Dokopy som od šiestej večer spala maximálne tri hodiny, keďže som mala budík na 2:30. A chlapi, ktorých sme počuli až z hostinca, tiež nepomáhali.
Z hotela nás na letisko doviezol taxikár. Na to, že na interkontinentálne lety by mal byť človek na letisku 3 hodiny pred odletom, som tam o štyroch buntošila len ja s rodičmi a cestujúcimi, ktorí sa vybrali ešte za väčším teplom. O hodinu konečne vyhlásili check-in na let do Londýna. Moja batožina bola odbavená ako prvá. Potom sme si sadli do Starbucks, kde dom si dala posledné jedlo s rodičmi - kurací wrap, mrkvový šalát a volačo studené vanilkové.
O pol šiestej nastalo lúčenie. Rodičia ma zo slzami v očiach objímali, ale z mojich očí slza nevyšla. Ešte stále si neuvedomujem, že ich 10 mesiacov neuvidím. Let do Londýna prebehol bez problémov. Sedela som pri okne vedľa japonského páru, ktorí mal celý čas bosé nohy. Raz sa mi aj zastalo, že hovoria po česky. Ktovie, čo dali do toho bazalkovo-rajčinového pesta v tmavej žrmli alebo toho pomarančového džúsu. Keď už sme boli na Londýnom, párkrát nás potočil nad mestom. Z výšky som videla všetky pamiatky, ktoré som navštívila minulú jeseň so spolužiakmi.
Hoci som na věla letiskách nebola, Heathrow je pooznačivaný určite najlepšie. Stačí sa orientovať podľa značiek, ani mapu som nepoužila. Pristála som na terminále 3 a odtiaľ som aj odlietala. Mala som veľa času. Napriek tomu, že lietadlo prišlo s 15-minútovým meškaním, mala som viac ako 4 a pol hodiny pokoj. Na letenke som mala napísané, že sa odlieta 12:50, pričom som sa na vysvietenej tabuli dočítala, že číslo gateu zistím o 11:30. A tak som sa pretĺkala obchodmi, chodila na záchod, ale oveľa častejšie som len sedela a čumla na tabuľu s odletmi. Ani wifina nepomohla. Vraj všade na letiskách je zadarmo. V Londýne bolo zadarmo prvých 45 minút, ale to by sa mi muselo chcieť vyplniť dotazník, kde sa uvádza moje meno, priezvisko, číslo letu a tak ďalej. A v slávnom Chicagu sa tam ani nedá pripojiť. Celé zle! Hlavne, že wifi available.
Let do Chicaga trval dlhých osem hodín a pár minút. O moju triedu sa staral milý čínsky, japonský (proste mal ázijských predkov) steward a letuška, ktorá mladších cestujúcich oslovovala sweetie. V lietadle boli tento raz tri pozdĺžne rady (2-5-2). Ja som sedela v uličke vedľa 4-člennej rodiny Američanov. Podávalo sa veľmi chutné jedlo. Po prvýkrát som vyskúšala ravioly a boli výboné. Vôbec neľutujem, že som si nevybrala kura. Ostatné jedlá si moc nepamätám. Boli tam nejaké sladké alebo slané snacky, rožok s maslom alebo syrom, šalát z listovej zeleniny, taliansky dressing a tak..
Po pristáti som sa rýchlo ponáhľala nájsť imigračnú kontrolu. Našla som radu, nebola dlhá. Problém nastal, keď som zašla za roh. Tá pravá rada začínala o niekoľko metrov ďalej a z tej mojej tam púšťali ľudí, keď sa zopár ľudí vybavilo. Nastali pre mňa dve hodiny pomalého presúvania sa. Bolo tam dusno, smrdelo to tam... Mala som čo robiť, aby som sa tam nezložila. Potom som sa konečne dostala k úradníkovi. Naskenoval mi štyri prsty pravej ruky, odfotil ma a opýtal sa, či som si vybrala Arkansas a či má rodina smiešny prízvuk.
Vtedy mi do odletu zostávalo asi päť minút a kým som našla kufor obalený v bublinkovej fólii, lietadlo odletelo. A tak som sa pomaly dostala z terminálu 5 na terminál 3. Hneď som zavolala mame, že sa splnilo to, čo som predpokladala. Necelé dve hodiny sú na prestup málo. Na tabuli s odletmi už nebol žiadny let do Little Rock. Vôbec som nevedela, čo mám robiť. Bola som sama. Mame som stresovala do telefónu, že budem spať na letisku, ako ten chalan v Prahe.
V agentúre mi povedali, že mám ľuďom v rade na imigračnú kontrolu vysvetliť, že som výmenný študent, nech ma pustia, čo mi príde voči nim nefér. Čakali tam dlhšie ako ja. Tiež mi povedali, že dostanem novú letenku, len ak tomu, že zmeškám let, nebudem na vine ja. Napríklad ak predchádzajúci let mal meškanie, vtedy ju dostanem. Lietadlo však prišlo načas. Tak čo robiť? Našla som prvé dámske záchody, zamkla som sa v kabínke a rozplakala sa ako Hermiona v Harry Potter a kameň mudrcov. Už len trol chýbal.
Keď som sa ako-tak upokojila, opýtala som sa pracovníčky letiska, čo mám robiť, ak som zmeškala let. Poposúvalo si ma niekoľko ľudí, kým som sa dostala k panej, ktorá mi dala zadarmo letenku na ďalší let o 21:40. Pozrela som na mobil. Bolo niečo po šiestej. Zavolala som mame a potom som chcela Kelly. Lenže som nevedela, ako mám dať tie ich pomlčky. Rýchlo som našla telefón, ale nemala som žiadne mince. Išla som teda vedľa do obchodu, že si kúpim liter vody a nech mi vydajú v drobných. Predavačka mi ale nemala ako vydať z desaťdolárovky. Tak som pridala k nákupu banánový puding a dostala som asi 50 centov, ktoré zhltol automat. Takže takto som minula svojich desať dolárov v USA.
Nakoniec som aj tak zavolala Kelly zo svojho mobilu. Len som vyťukala čísla s predvoľbou a pomlčky sa tam dali samy. Oznámila som jej, že som zmeškala let a že ďaší ide o 21:40. Upokojila ma, že je to v poriadku, že po mňa prídu kedykoľvek. S vyše polhodinovým meškaním som teda pristala v Little Rock. Čakali ma s pekným nápisom Welcome Dušana a ja som rozprestrela vlajku Slovenska. Kelly nás hneď trikrát odfotila, keď ma všetci doobjímali.
Nasledovala niečo vyše hodinová cesta domov, pričom sme sa zastavili v McDonalde. Ja som si nedala nič. Sedemdolárový puding na letisku ma dokonale zasýtil. Boli im ľúto, že prvé miesto, kam ma zobrali bol McDonald, ale iné miesto po pol noci nie je otvorené a boli vělmi hladní.
Po príchode domov mi poukazovali miestnosti, ale mňa zaujímala iba posteľ. Umyla som si zuby a išla do izby vybrať z kufra pyžamo. Už na páse s batožinami mi bolo divné, že môj kufor prišiel neobalený vo fólii. Keď som ho išla odomykať, to strieborné na zipsi len odletelo. V kufri som mala lístok, že mi prehľadali kufor kvôli bezpečnosti. Vraj smart security saves time.. To hovorte mojim zipsom! Fakt ďakujem. Keď im to je tak ľúto, mohli prihodiť pár dolárov na opravu.
Pridala som prvú fotku s host sestrami. Ja som samozrejme tá so skunkom na tričku a divnými vlasmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára