Zobudila som sa celá nervózna. Opäť som sa cítila ako pätnásťročná, keď som nastúpila do prvého ročníka na strednej. Dôkladne som si obliekla šaty, učesala sa (fakt! Aj keď to tak občas nevyzerá), dala špirálu na mihalnice a zakryla kruhy pod očami a pupáky, ktoré boli aj tak vidieť. Moje maskujúce schopnosti sú pretty terrible.
O siedmej ráno mali seniori raňajky v maličkej miestnej reštaurácii. Kelly mi predstavila zopár spolužiakov, ale mená len málo-ktorých som si zapamätala. Potom sa začali rozdávať tričká. Našťastie mali aj extra tričká, takže sa mi jedno ušlo, ale meno na ňom nemám. Nič sa nedá robiť. Keď si ich všetci obliekli, prišlo na rad fotenie. Na fotkách vyzerám ako idiot a tieto neboli výnimkou. Fotili nás asi desiatimi fotoaparátmi, takže sa nikdy nepozeráme tým istým smerom. Aspoň, že ma tam nie je moc vidno. Po tejto pre mňa bolestnej procedúre, prišlo na rad chalovanie. Najskôr som nechcela nič, ale rozhodla som sa, že skúsim to ich biscuits and gravy. Šak na fotkách to vyzeralo dobre. No moc dobre to nechutilo. Myslela som, že to bude chutnučké, sladučké.. Ono to bolo slané a to gravy ani neviem, k čomu to prirovnať. Zo slušnosti som jeden obliaty biscuit zjedla, ale dolu krkom išiel ťažko. Čo ma zaráža je, že k palacinkám (skôr veľké lievance) si dávajú opečenú slaninu a polejú to javorovým sirupom alebo džemom. Chvíľu som pokecala s Julianom, exchange študent z Talianska, s ktorým som sa bavila asi dve hodiny ešte cez fb na Slovensku. Aj naživo je veľmi milý. Rozprával mi o svojom výlete do New Yorku, kde bol cez jeho agentúru. Veľa som nepočula, lebo tam bol hluk, tak som len prikyvovala. (Julian je na fotke exchange študentov vzadu prvý zľava)
Čoskoro po mňa prišla Kenna a tak sme išli do školy. V jedálni mal riaditeľ príhovor a vysvetľoval pravidlá. Ospravedlnenky od mamy môžu byť len tri za semester. Zbohom mojich 80 vymeškaných hodín za jeden polrok.. Rozoberal sa aj dress code - žiadne klobúky, capucne na hlavách, šortky kratšie než kam siahajú vaše prsty na rukách, tielka iba s ramienkami širšími ako vaše tri prsty... Na Slovensku by sa mohlo prísť v plavkách a nikto by sa nestaral. A to vraj na mojej škole sú benevolentnejší. Jedlo sa smie jesť len v jedálni. Do školy sa môžu doniesť len neotvorené fľaše. Zbohom domáca voda. Až tu som si uvedomala, aká výborná je voda zo studne. Tej sa nič nevyrovná. Po príhovore som išla do riaditeľovej kanceláre, kde som dlho čakala, kým som prišla na rad. Zmeškala sm dve hodiny (nie že by mi to vadilo) a to som potrebovala iba vytlačiť rozvrh, ktorý bol pravdepodobne na kôpke juniorov. Ale ja som SENIOR!!! Keď som dostala rozvrh, vybrala som sa za mojim koordinátorom do jedálne. Dala som mu darčeky, niečo som podpísala a potom som sa už zúčastnila tretej hodiny.
Matika - trigonometria/pre-cal. Na škole asi najťažší stupeň matematiky, ale vraj je to na úrovni slovenských gymnázií. V triede je nás šesť - z toho sme traja exchange študenti. Okrem mňa ešte Julian a Anna z Talianska. Učiteľka nás hneď na začiatku povedala, že pre tento stupeň matiky nemá veľa podkladov, tak si istý čas môžeme nosiť úlohy z iných predmetov a tak.. Celú hodinu sme sa teda len rozprávali. S Annou a Julianom som si porovnala rozvrhy. Anna má so mnou angličtinu a matiku.. Julian prvé štyri hodiny - americkú históriu, angličtinu, matiku a biológiu. Super, povedala som si. Aspoň mám s kým ísť na ďalšiu hodinu. V triede bola strašná zima. Nie nadarmo je to tam vyzdobená v štýle rozprávky Frozen. Škoda že som si nezobrala sveter. Julian sa ma aj písal, či mi je zima, ale ja som len mávla rukou. Šak to nejako vydržím.
Keď po 45 minútach zazvonilo, mali sme päťminút na presun do triedy na biológiu. Trieda sa začala pomaly napĺňať a tak som si išla sadnúť tam, kde bolo voľné. Prekvapilo ma, že Julian išiel za mnou. Sedeli sme vedľa seba a z druhej strany si vedľa Juliana sadol Marco. Začala som menšiou konverzáciu aj s ním. Prvýkrát som ho počula rozprávať, ale už si nepamätám, o čom sme sa rozprávali. Zazvonilo a učiteľka nás rozsadila. Fakt dík. Mňa posadila k malému sophomorovi, ktorý hneď vyhlásil, že som jeho homie, nech to znamená čokoľvek. Shawn (tak sa volal) a chalan pred nami boli unesený z toho, že som zo Slovenska. Pravdepodobne nevedia ani kde to je. Čo už. Juliana posadili o lavicu ďalej k babe, ktorá sa tomu veľmi potešila. Na hodine sme nič nerobili, len nám učiteľka niečo vysvetľovala, rozdala nám nejaké papiere a musíme si spraviť kolekciu hmyzu a listov. No super! Teraz budem naháňat mravcov po Kirby!
Na rozvrhu som nemala piatu hodinu, tak som išla k riaditeľovi, ktoriý ma poslal do knižnice. Vôbec som sa nesťažovala. Takáto hodina by mohla byť každý deň. Popozerala som si, čo tam majú. Tie knihy sú fakt úžasné! Majú tam väčšinu z toho, čo rada čítam. 18 kníh Hunger Games? Si robíš srandu, ňé? Za knihovníčkou prišla jej dcéra, tak ma jej predstavila. Cammie je kamoška Kenny, tak sa s ňou budem stretávať častejšie.
Nasledoval obed. Peniaze som si nezobrala, ale podľa tých podnosov by som to ani nejedla. Sadla som si sama k stolu, ale po chvíli za mnou prišla Kenna a postupne podochádzali aj iní ľudia.
Ďalšia hodina - travel destination. Je to online kurz, kde sa budem rozprávať s učiteľom cez počítač. Zatiaľ nikto nemal prihlasovacie meno a heslo, takže sme si len prečítali pravidlá a to bolo všetko. Učiteľke skoro vôbec nerozumiem, lebo šušle... Chvíľu som sa rozprávala s Kimberly, Rose a Philipom. Keď zistili, že u nás sa môže piť od osemnástich, hneď plánovali návštevu Slovenska.
Chémia nebola až taká zlá. Určite mám lepšieho učiteľa než doma. Pardon profesorku, lebo nechce byť ješitná. Pochopia len moji spokužiaci.. Zatiaľ aom dostala len dve knihy - na biológii a chémii. Sú to tisícstranové encyklopédie! Je tam asi zhrnuté všetko, čo sa ja učím štyri roky. Zíde sa pred maturitou.. Sedím sama v prvej lavici, ale nejako extra mi to nevadí.
Posledná hodina bol Enrichment. Nemohla som nájsť, kde to je, tak som sa opýtala Leeho, ktorý išiel niekam s Marcom. Je totiž jeho host brother. No ani on nevedel, čiže som sa vrátila a opýtala sa pri prvých dverá a to bola nakoniec aj moja trieda. Vôbec som nevedela, čo sa na takej hodine robí. Učiteľka nám vysvetlila, že si môžeme robiť úlohy, keďze je nás tam dosť exchange študentov, vraj budem variť jedlo typické pre našu krajinu. Okrem mňa je tam Josephine z Belgicka, Kateřina z Česka, Maii z Thajska, Bettí z Maďarska.
A to bolo všetko. O tretej sme už boli doma.
