Darčeky pre host family || Čo mám pre nich nachystané

Jednou z vecí, ktoré čakajú exchange študentov pred odletom, je kupovanie darčekov pre hostiteľskú rodinu. Výber nie je vždy ľahký.
Predsa len rodinu poznám len z facebooku a niekoľkých hodín skypeovania. Darčeky sa potom ťažko vyberajú. Myslím, že väčšina z nás skončila pri slovenských suveníroch.
Najskôr som plánovala, že urobím akúsi knihu, v ktorej by bolo niečo o Slovensku, mojej dedine, o mne a rodine, prípadne recepty na slovenské a moje obľúbené jedlá. Keďže však zapôsobila moja lenivosť, tento nápad zostal iba na smetisku iných nápadov, ktoré neuskutočním.

Tému darčeky sme rozoberali aj na predodletovom stretnutí. Hneď nás upozornili, aby sme nebrali žiadne jedlo, keďže v USA je zakázané dovážať potraviny. Samozrejme, nič sa nestane, ak chcete rodine priniesť čokoládu... Len by sa to radšej nemalo písať do formuláru, ktorý dostanete v lietadle. Ja osobne určite zoberiem nejakú Figaro a horalky, možno kúpeľné oblátky alebo domáci džem. Podstatné je, aby to neboli napríklad žiadne oreo alebo M&M's, ale niečo, čo v USA nezoženú. 

Neviem, či zoberiem alkohol, keďže nemám 21 a nestojím o problémy... V agentúre však hovorili, že by sme mohli zobrať malé darčekové balenie, čiže aj tak asi pribalím aspoň tri mini-fľašky slivovice.

Po dvoch mesiacov objednávania a hľadania suvenírov myslím, že to mám úspešne za sebou. Rozhodla som sa, že nebudem rozdeľovať darčeky na tie, ktoré sú pre host otca, mamu alebo sestry. Darujem balíček rodine ako celok. Tu je zatiaľ zoznam toho, čo pre nich mám:

• The History of Stone Castles od Laca Struhára a Stana Bellana
• slovenská kuchárka (anglicko-slovenská)
• malá kniha o Trnave plná obrázkov s komentármi po anglicky
• kniha o mojej obci (po slovensky, ale aspoň si pozrú obrázky)
• porcelánový set
• šúpolienky
• pár magnetiek
• kuchynská zástera s erbom Slovenska
• 2CD Elán - best of
• napálené 2CD pesničiek z môjho obľúbeného slovenského muzikálu Adam Šangala, ktorý režíroval rodák z mojej obce (režisér Jozef Bednárik)
• (uvažujem aj o DVD s hrami Z-Divadla, v ktorom účinkoval môj otec - bolo to ochotnícke divadlo v obci a boli celkom známi, keďže sa dostali až do Japonska)

Chystám sa obdarovať aj miestneho koordinátora, prípadne zamestnancov v škole a budúcich kamarátov. Ešte neviem, čo dám komu, ale tu je aspoň prehľad:

• ďalšia malá kniha o Trnave
• šúpolienky
• magnetky
• brožúrky o Slovensku

Hneď, ako priletím do Arkansasu, ma čaká oslava narodenín môjho host otca. Mám pre neho drevenú valašku, hlinený hrnček s obrázkom Mestskej veže v Trnave a šiltovku so slovenským erbom. 

Poprosila som ešte spolužiačky, ktoré idú na babskú jazdu do Terchovej, že im dám okolo 10€, nech tam kúpia nejaký suvenír. So sebou si beriem aj slovenskú vlajku, ktorou budem mávať po letisku a hľadať iných exchange študentov alebo Slovákov/Čechov. Teda možno.. ale asi nie! ;-)

Before I leave || Zoznam vecí, ktoré chcem ešte stihnúť

Určite vám niečo hovorí slovné spojenie before I die. Ide teda vlastne o zoznam vecí, ktoré chcete pred smrťou stihnúť. V tom mojom sa určite nachádza be an exchange student a tento sen si teraz môžem odškrtnúť. Človek nesmie iba snívať, musí pre splnenie sna niečo urobiť. Práve preto mám v menu motto: May the dreams of your past be the reality of your future.
Ja som si toto slovné spojenie pozmenila na before I leave. Nemyslím si, že by sa môj zoznam niečim líšil od zoznamu iných exchange študentov. Koho teda zaujíma, čo plánuje robiť jeden z týchto bláznivých študentov, pokračujte v čítaní.
Tu sú vypísané veci, ktoré ešte chcem stihnúť počas zostávajúcich 30 dní:

• absolvovať ešte aspoň jeden rozhovor s host family cez Skype
• naštudovať si poriadne letenku, letiská a terminále, ktorými pôjdem
• vytlačiť si terminále, ktorými pôjdem
• dokúpiť darčeky pre host family
• zabezpečiť si kufor a príručnú batožinu podľa parametrov
• navštíviť zubára
• urobiť si prehľad toho, čo sa učí na gymnáziu v treťom ročníku, aby som si vedela vybrať obtiažnosť predmetov v USA
• premyslieť si, čo chcem v USA dosiahnuť
• nestrachovať sa nad tým, že nestihnem niektorý z letov, lebo ich všetky STIHNEM!
• naplánovať rozlúčkovú párty s kamarátmi
• upratať pivnicu na rozlúčkovú párty
• (naozaj) uskutočniť rozlúčkovú párty
• užiť si posledný mesiac na Slovensku
• opáliť si trochu nohy, nech ich nemám opálené na štýl Edward Cullen bez trblietavého efektu
• dočítať a vrátiť knihu Dcéra dymu a kostí, ktorú som si dávno požičala od spolužiačky/kamarátky
• poriadne sa rozlúčiť s rodinou
• publikovať minimálne dva články na blog pred odletom
• upratať a "zakonzervovať" izbu
• pobaliť sa do jedného kufra a zmestiť sa do 23-kilogramového limitu
• prežiť nočnú cestu do Prahy
• nič doma nezabudnúť
• pokojne a hlavne bezpečne odletieť
• nestratiť sa a neskončiť ako Kevin v Home Alone 2

Vízum || Ambasáda USA

Každého budúceho exchange študenta čaká skôr či neskôr táto zástavka - ambasáda Spojených štátov amerických. Vaša agentúra vám vybaví časenku. Ja som ambasádu navštívila 20. júna. Predtým vás však čaká dosť zdĺhavá ale nevyhnutná povinnosť vyplniť cez internet žiadosť DS-160. Vyplnenie zaberie naozaj minimálne hodinu. Nebola by som

to ja, keby som túto žiadosť nemusela vypĺňať hneď tri razy. Najprv som s tým začala neskoro v noci, nedokončila som to a nič sa mi neuložilo. Potom som mala nevyhovujúcu fotku a zlé miesto narodenia. Nakoniec som to po treťom pokuse vyplnila správne. Toto som spolu s preskenovaným pasom (na ktorom vyzerám mimochodom hrozne, mama povedala, že keď prídem z USA, si môžem dať spraviť nový) poslala cez mail Vande do agentúry. Konečne nastal 20. jún. V škole som sa síce neuliala, ako som plánovala, keďže bol akurát športový deň, na ktorý by som aj tak nešla.
Na ambasádu sme mali prísť o desiatej, ale predtým bola našou zastávkou agentúra. Tam nám dali ešte nejaké papiere a mama zaplatila za víza. Pri hľadaní Hviezdoslavovho námestia sme zle odbočili a tak dedko musel zaimprovizovať a ísť aj do jednosmerky, aby sa otočil. Ďalej sme museli nájsť Tesco. Tam som sa išla odfotiť na fotografický papier, lebo v agentúre nám povedali, že často sa stáva, že na ambasáde neberú fotku vytlačenú z tlačiarne. Potom sme už konečne mohli ísť na ambasádu a ešte stále sme mali určitú časovú rezervu.
Najprv sme sa ohlásili pánovi, s ktorým sa mama rozprávala akoby cez zavreté okno. Do malej priehradky mu poslala môj pas a jej občiansky preukaz. Keďže ešte nemám osemnásť, musela som ísť so zákonným zástupcom. Keď si to prezrel, vrátil nám to a po chvíli nás pustil dnu. Tam nám ďalší zamestnanec vymenoval, čo si máme vybrať z tašiek. Podľa tónu hlasu, akým to hovoril, bolo poznať, že to už hovoril tisíckrát a vážne ho nebaví opakovať tých milión vecí. Vybrala som teda mobil, slúchadlá, iPad a dezodorant. Prešli sme detektorom a obe sme zapípali. Mne pípala použitá vreckovka vo vrecku svetra!
Po kontrole nás poslali do žltej budovy, kde už čakalo dokonca aj niekoľko budúcich exchange študentov. Postupne si nás striedavo volali. Najskôr Slovenke, u ktorej sme odovzdali všetky doklady a nechala si aj môj euroobal! Opýtala sa, či idem prvýkrát študovať do USA, odňala mi odtlačky prstov, a bolo to. Opäť sme si išli sadnúť do čakárne, kým ma nezavolal americký konzul, ktorý všetky mená vyslovoval tak vtipne a nezrozumiteľne, že každý vždy zachytil iba svoje meno a nie priezvisko. U neho mi tiež nasnímali odtlačky, ten prístroj by som si kedykoľvek zobrala domov. Niečo sa ma spýtal, aby reč nestála. Ku koncu sme si povedali bye a dodal, že víza aj s pasom mám čakať do týždňa v schránke. O štyri dni tam aj naozaj boli.

Moja host family || Kirby, Arkansas

Pre mňa - ako budúceho exchange študenta - bolo najhoršie čakanie, kým sa mi našla rodina v USA. Patrím k zvedavým ľuďom a všetko by som najradšej hneď vedela. Niektorí kamaráti vôbec neboli nápomocní. Stále ma podpichovali, že si ma žiadna rodina nevyberie a že ostanem s nimi na Slovensku. Našťastie s tým po pár mesiacoch museli prestať, pretože približne na konci apríla som už presne vedela, kde strávim nasledujúcich desať mesiacov. Ale ako sa to celé zomlelo?

Jedného dňa som si, ako zvyčajne, zapla facebook. Na hornej modrej lište pri dvoch bielych panáčikoch svietila jednotka. Niekto mi poslal žiadosť o priateľstvo. Verte mi, veľa žiadostí mi nechodí, ak nerátam tie od 12-ročných spolužiakov môjho brata... Ale späť k téme! Táto žiadosť bola od Američana. Aká je pravdepodobnosť, že si vás pridá z ničoho nič na facebooku Američan, s ktorým nemáte spoločných priateľov? Určite vyššia ak ste exchange študent nedočkavo čakajúci na host family! Rozhodla som však počkať, kým to bude stopercentné a mame zavolajú konkrétne informácie z agentúry. A možno o dva dni som to vedela s istotou. Paul (muž, ktorý si ma pridal na fb) je môj miestny koordinátor a našiel mi rodinu v Kirby - v Arkansase. Postupne si ma pridala za priateľa celá rodina a dokonca aj niekoľko miestnych obyvateľov. Už sa neviem dočkať, kedy ich všetkých stretnem osobne!

Moja host family sa skladá z piatich členov. (Teraz už šiestich!) Hlavou rodiny je Doak (49), pracuje v lumber company a stará sa o to, aby sa zakúpené drevo bezpečne doručilo k zákazníkovi. Aspoň tak mi to vysvetlila moja host mum Kelly (42), ktorá je fotografka. Už mi rozprávala, ako ma bude stále fotiť. Nuž, budem musieť nejako prekonať to, že sa nerada fotím. Najviac som sa potešila tomu, že budem mať tri sestry! Príjemná zmena po dlhých rokoch života s bratom. Najstaršia host sister sa volá Blakely (21). Nebýva už doma, lebo študuje na college dve hodiny od Kirby. Sľúbila, že sa bude snažiť chodiť domov cez víkendy. Zo sestier si zatiaľ najviac píšem práve s ňou. Prostredná host sister Kennedy (16) je trochu tichšia povaha ako ja. Hrá softball a zhodou okolností je Doak softballovým coachom. Len neviem, či je coachom Kenninho tímu. Posledným a zároveň najmladším členom domácnosti je Delaney (14), s ktorou mám rovnaké záľuby. Tiež rada kreslí a číta knihy. K host family patria aj traja psi Gus, AJ a Sage (plemeno Basset Hound) a dve mačky. Všetky zvieratá žijú vonku, tak dúfam, že sa moja alergia nebude často prejavovať. Najviac som bola prekvapená z toho, že poznali Slovensko. Kelly má priateľov z Bratislavy, Trnavy a Levíc. Dokonca tu bola aj na dovolenke. Keď som sa jej pýtala, prečo si vybrali práve mňa, povedala, že vedela, že ak bude hosťovať exchange študenta, tak to musí byť dievča zo Slovenska. Nezaujala ich len moja národnosť, ale aj spoločné záľuby.

V tomto peknom bielom domčeku budem bývať. Povedala by som, že je to taký typický južanský dom s veľkou verandou. Je postavený na kopci a vedie k nemu vlastná cesta, blízko je maličký rybník a, ako ste si mohli všimnúť, je to trochu na samote. 

Kirby je maličké mestečko s menej ako 1000 obyvateľmi. Nebude to pre mňa príliš veľká zmena, keďže na Slovensku bývam v len o polovicu väčšej dedine. Aspoň bude mať moja mama dušu v páperí, že budem na bezpečnom mieste. Vďaka google earth som si pozrela okolie, ktoré je naozaj krásne. Samé lesy a dokonca aj štátny park Daisy s jazerom Greeson. Najbližšie väčšie mesto sa volá Hot Springs a je vzdialené asi 45 minút cesty autom, čiže asi ako z
Trnavy do Bratislavy. Kelly mi hovorila, že tam často chodia do kina alebo na večeru a je tam aj Starbucks.

Budem chodiť spolu s Kennou a Delaney do miestnej Kirby High School, ktorá je asi dve míle od domu. Nebudem tam jediný exchange študent. Zatiaľ viem, že okrem mňa budú školu navštevovať dve dievčatá z Thajska a Brazílie a traja chalani z Talianska, Belgicka a Thajska. Dúfam, že sa počet exchange študentov ešte zvýši. Mám takto vlastne šancu spoznať aj iné kultúry než len americkú.

Škola je malá rovnako ako mesto. Má len jedno podlažie, takže si na rok oddýchnem od nekonečne dlhých schodov na mojom trnavskom gymnáziu. Zistila som, že tam predsa len majú aj známe skrinky. Počula som, že na menších školách ich nemajú, a vážne by sa mi nechcelo stále vláčiť tie ťažké knihy. Školské farby sú gaštanovohnedá a šedá. Ich maskot je Trojans.

Vyplňovanie Student Application || Ako sa z toho nezblázniť?

Po viac ako pol roku som opäť zapla môj zaprášený účet na bloggeri a plná elánu som sa vrhla do práce na blogu. Rozhodla som sa, že nasledujúci rok zasvätím takmer čisto len písaniu o mojom - dúfam - úžasnom roku ako exchange študent v Arkansase, USA. Vrátila som sa sem, aby som prostredníctvom blogu informovala svoju rodinu a kamarátov, ako sa tam za veľkou mládkou mám, ale prípadne aj budúcich či súčasných exchange študentov.
Tento článok venujem predovšetkým budúcim exchange študentom, ktorí majú pred sebou približne dvadsať-stranovú prihlášku do programu. Píšem to s niekoľko mesačným odstupom, ale podstatné veci si stále pamätám. Na vyplnenie prihlášky dostanete väčšinou dva až tri týždne. Záleží to od toho, ako sa dohodnete s agentúrou. Odporúčam vám dať si na čas. Tie dva týždne sú ideálne. Ja osobne som si zobrala radšej tri, keďže som bola v tom období chorá. Čím skôr odovzdáte vyplnenú prihlášku agentúre, tým skôr sa vám začne hľadať rodina. Radím vám, nenechávajte si to na poslednú chvíľu. Zažila som to a ten stres za to vážne nestojí. Ale koniec zbytočných rečí, ide sa na to!

Teraz si dáme trochu matematiky. Prihlášku by sme mohli rozdeliť na štvrtiny.
Prvú štvrtinu dávate vašej všeobecnej lekárke. Vyplní vám ju ona a určite si za to vypýta určitý poplatok.  V ambulancii pravdepodobne absolvujete aj klasickú prehliadku. Odvážia vás, odmerajú vás, zmerajú vám tlak v pokoji, po drepoch a tak. Mne museli aj zisťovať krvnú skupinu, hoci si myslím, že to musím mať v zložke. No čo už... 15€ fuč len za zistenie, že mám A+. Dúfam, že máte normálnu lekárku, keďže ja som musela ísť k mojej trikrát kvôli tej istej veci. Určite vás ešte pošlú na RTG pľúc, prípadne sa dať do-očkovať. Mali by ste to urobiť ešte od odchodom do USA, keďže tam je to podstatne drahšie.
Druhú štvrtinu odovzdáte triednej. Tá moja ma odbila s ospravedlnením, že ona po anglicky nevie. Tak som musela poprosiť svoju angličtinárku. Napíšu tam o vás také krátke zhodnotenie, vaše známky, odporúčané predmety... Okrem týchto papierov nezabudnete dať riaditeľovi žiadosť o povolenie štúdia v zahraničí. Zavolajte vedeniu školy, ako to máte vyplniť. Je to písané v nejakom školskom zákone. Schválenie tejto žiadosti sa bude rozoberať na učiteľskej porade. Tú moju schválili na klasifikačnej ku konci školského roka. Úplne som na to zabudla a takisto mi o tom ani nikto nepovedal. Hlavné je, že mi žiadosť schválili. Keď prídem domov, čakajú ma komisionálne skúšky najviac z troch predmetov. Slovenčina je istá, aspoň budem mať predprípravu na maturitu.
Posledné dve štvrtiny sú vaše. Zase vypĺňate základné informácie ako na nezáväznej prihláške. Dajte si s tým naozaj na čas. Ja som si tieto papiere hneď v prvý deň polepila vysvetlivkami a potom ďalší týždeň som sa ich ani nedotkla. Najľahšia časť bolo zaškrtávať záľuby. Čím viac ich dáte, tým viac rodín zaujmete. Ak ste v živote neboli na túre, ale v USA by ste to chceli zažiť, pokojne to tam dajte! Súčasťou každej prihlášky je list pre vašu potenciálnu rodinu od vás a ďalší list od jedného rodiča (príp. zákonného zástupcu). Ak náhodou vaši rodičia nehovoria po anglicky, budete to musieť po nich prekladať. Nie je to žiadna sranda, ale aspoň som si tam mohla pridať pár pochvál navyše. Potom sa ale nevychváľte do nebies. Píšte len pravdu, občas možno trošku prikrášlenú pravdu. Odporúčam vám, aby ste si tieto listy dali prekontrolovať ochotnej profesorke angličtiny. Ak by ste chceli poslať listy, ktoré som písala ja, nehanbite sa a napíšte mi email. Oba listy mám narýchlo (ale čitateľne) odfotené v mobile. A samozrejme, ešte musíte na prihlášku nalepiť aspoň osem fotiek. Toto bol u mňa asi najväčší problém. Vôbec nie som fotogenická, nerada sa fotím a na fotkách vyzerám ako idiot (niežeby to bolo naživo o niečo lepšie). Zaťala som zuby a pofotila som sa niekoľkými spolužiačkami (s každou zvlášť, aby bolo viac fotiek a ak som mala s jednou babou dve pekné fotky, tak som ich tam dala obe) a rodinou.
To je asi tak všetko. Prihlášku odovzdáte agentúre, ktorá to posiela na akceptáciu priamo do USA. Väčšinou to trvá šesť až osem týždňov. Mne akceptovali prihlášku takmer po viac ako desiatich týždňov, keďže boli medzitým Vianoce. Potom sa mi už konečne začala hľadať rodina. A tá sa aj po pár mesiacoch našla - v Arkansase.