Essay || 27th August

Na hodine Americkej histórie nám Mr. Mount, ktorý sa konečne naučil vyslovovať moje meno správne, dal tému Was Christopher Columbus a great man? Boli sme rozdelení do dvoch skupín. Prvá sa volala Children of Columbus a mala za úlohu obhájiť ho. Ja som mala napísať essay z perspektívy človeka z kmeňa Tainos, ktorých Kolumbus nazval Indiánmi. Takže ja som na neho mohla kydať.

Úlohy sme dostali v piatok a v pondelok som ako jediná zdvihla ruku, že to už mám hotové. Učiteľ si to prečítal, pochválil ma a spýtal sa, či by som to chcela potom prečítať pred celou triedou. Nevedela som, čo povedať, tak som len neurčito kývla hlavou. 

Dva dni som si čítanie trénovala zavretá v izbe. A v stredu to nastalo! Prvá hodina a hneď Americká história. Na začiatku bola minúta ticha ako zvyčajne, potom sa oprisahala vernosť USA. Tuším ja jediná si nedávam ruku na srdce. Dokonca aj exchange študenti si dávajú. No ja budem prisahať vernosť Amerike.. Už ma vidíte! Ani Slovensku by som neprisahala.. A potom nám zaželajú pekný (slovenský, mexický, .... Každý deň to menia) deň. 

Potom už Mr. Mount začal vyvolávať. Ak sme boli dieťa Kolumba išli sme na taký ten stupienok (neviem, ako sa to volá.. V kostoloch to je a aj na prednáškach) vpravo, ak sme patrili ku kmeňu Taino, naše kroky smerovali vľavo. Pár ľudí to malo za sebou a ako prvý exchange študent musel ísť obhajovať Kolumba Julian. Moc som ho nepočúvala, vlastne som nepočúvala nikoho. Ale Julian to hovoril s takým talianským prízvukom, že som veľa veciam nerozumela. Keď sa bavíme medzi sebou je to lepšie. Po ňom som išla na rad ja. Ani som nebola nervózna..

A potom som došla k stupienku, ruky sa mi rozklepali, hlas sa mi triasol. Proste hrôza! Rozprávala som rýchlo, aby som to mala za sebou. Ešte stále si pamätám záverečný odsek. 

Does finding a new land make person a great man? Or is it his personality, his honor and his action? The great man should have qualities of a great man. Christopher Columbus does not have these qualities.

A bol koniec. Mohla som si ísť sadnúť. Dokonca ma Brooke, Kennina kamoška, hneď po dočítaní nahlas pochválila, že to bolo fakt dobré a keď sa jej Kenna pýtala, ktorá essay sa jej páčila viac, či moja alebo Kennina, povedala, že moja.

Vôbec som si nemyslela, že až také problémy mi robí rozprávanie pred ľuďmi. Možno zapôsobila jazyková bariéra a to, že tých ľudí nepoznám ani dva týždne. Každopádne som rada, že je to za mnou. 

Koncert One Direction || August 19th

Hneď prvý deň ma host family prekvapila tým, že ma zoberú o týždeň na koncert. V živote som na žiadnom nebolo, ani na festivali nechodím. One Direction už síce nepočúvam, ale bola som ich veľká fanúšička asi pred vyše rokom, neskôr to išlo dole vodou a prestala som o nich písať fanfictions (áno, aj to som robila). A celkovo som ani nepočula ich tretí album, ale ani to mi nebránilo v tom, aby som sa naň tešila.

Vyrazili sme hneď skoro ráno, keďže koncert bol v Nashville, Tennessee. Posádka auta bola v zložení ja, Kelly, Kenna a Reed, Kennina kamoška. Mala ísť aj Megan, ale má (mala) obličkové kamene alebo niečo také a musela podstúpiť operáciu. Deväťhodinovú jzdu autom by, chúďa, nezvládla. Ale nakoniec ich predsa len videla v Dallase o týždeň neskôr.

Keď sme sa konečne ubytovali, prezliekli sme sa na koncert. Bolo dosť ťažké sa dostať do kúpeľne. Jedna kúpeľňa pre štyri osoby? Ale aspoň tam mali tie mydielka, šampóniky a sprcháče. Celý hotel bol úžasný. Najviac sa mi páčilo, že jeho stred vyzeral, akoby to bolo vonku. To som asi blbo vysvetlila. Uvidíte na fotke.

Cesta na štadión, kde sa konal koncert trvala viac ako hodinu, nie tých 20 minút. Všade kolóny a v autách fanúšičky One Direction. Po príchode sme sa rozdelili. Ja som mala s Kelly miesta inde. Škoda, že som si neodložila tú vstupenku. Dúfam, že ju Kelly nevyhodila. 

Síce som predskokanov 5 Second of Summer moc nepoznala, majú celkom dobré pesničky. Aj tak sa mi najviac páčila ich posledná, ktorú som jedinú poznala, leboju často počujem na CD v aute, keď niekam ideme. She looks so perfect - tá je dobrá! Po krátkej prestávke sa dievčatá ešte viac rozkričali a na pódium prišli One Direction. Strašné, ako kričali.. Čo kričali, tie baby za mnou ziapali jak gorily!!! Napriek tomu som si to užila. Vypočula som si po prvýkrát pesničky z ich tretieho album a naživo pesničky, ktoré som uź poznala. Dokonca spievali aj What Makes You Beautiful a ešte jednu pieseň z prvého albumu. Bola som z toho celá dojatá, lebo som si spomenula na moje fangirl časy a písanie fanfiction. Nech to znie akokoľvek trápne. Po celý čas ďakovali fanúšikom, sláva im asi nestúpla do hlavy. Liam povedal, že to bola the hottest show a baby za mnou hneď "you are hot". Ale fakt tam bolo moc teplo. Ani som nemusela ísť na záchod, všetko som vypotila! A taký jeden chlapček sa dostal na podium, lebo mal akurát tretie narodeniny! Veľmi zlatý bol.

Najprv som sa obávala, že sa mi koncert nebude páčiť. Poznáte to, počúvate niečo stále dokola a potom ste sklamaní , keď to naživo odspievajú inak. Musím však povedať, že 1D aj 5SOS zneli super! Dúfam, že neišli na playback!

First day of high school || August 18th

Zobudila som sa celá nervózna. Opäť som sa cítila ako pätnásťročná, keď som nastúpila do prvého ročníka na strednej. Dôkladne som si obliekla šaty, učesala sa (fakt! Aj keď to tak občas nevyzerá), dala špirálu na mihalnice a zakryla kruhy pod očami a pupáky, ktoré boli aj tak vidieť. Moje maskujúce schopnosti sú pretty terrible. 

O siedmej ráno mali seniori raňajky v maličkej miestnej reštaurácii. Kelly mi predstavila zopár spolužiakov, ale mená len málo-ktorých som si zapamätala. Potom sa začali rozdávať tričká. Našťastie mali aj extra tričká, takže sa mi jedno ušlo, ale meno na ňom nemám. Nič sa nedá robiť. Keď si ich všetci obliekli, prišlo na rad fotenie. Na fotkách vyzerám ako idiot a tieto neboli výnimkou. Fotili nás asi desiatimi fotoaparátmi, takže sa nikdy nepozeráme tým istým smerom. Aspoň, že ma tam nie je moc vidno. Po tejto pre mňa bolestnej procedúre, prišlo na rad chalovanie. Najskôr som nechcela nič, ale rozhodla som sa, že skúsim to ich biscuits and gravy. Šak na fotkách to vyzeralo dobre. No moc dobre to nechutilo. Myslela som, že to bude chutnučké, sladučké.. Ono to bolo slané a to gravy ani neviem, k čomu to prirovnať. Zo slušnosti som jeden obliaty biscuit zjedla, ale dolu krkom išiel ťažko. Čo ma zaráža je, že k palacinkám (skôr veľké lievance) si dávajú opečenú slaninu a polejú to javorovým sirupom alebo džemom. Chvíľu som pokecala s Julianom, exchange študent z Talianska, s ktorým som sa bavila asi dve hodiny ešte cez fb na Slovensku. Aj naživo je veľmi milý. Rozprával mi o svojom výlete do New Yorku, kde bol cez jeho agentúru. Veľa som nepočula, lebo tam bol hluk, tak som len prikyvovala. (Julian je na fotke exchange študentov vzadu prvý zľava) 

Čoskoro po mňa prišla Kenna a tak sme išli do školy. V jedálni mal riaditeľ príhovor a vysvetľoval pravidlá. Ospravedlnenky od mamy môžu byť len tri za semester. Zbohom mojich 80 vymeškaných hodín za jeden polrok.. Rozoberal sa aj dress code - žiadne klobúky, capucne na hlavách, šortky kratšie než kam siahajú vaše prsty na rukách, tielka iba s ramienkami širšími ako vaše tri prsty... Na Slovensku by sa mohlo prísť v plavkách a nikto by sa nestaral. A to vraj na mojej škole sú benevolentnejší. Jedlo sa smie jesť len v jedálni. Do školy sa môžu doniesť len neotvorené fľaše. Zbohom domáca voda. Až tu som si uvedomala, aká výborná je voda zo studne. Tej sa nič nevyrovná. Po príhovore som išla do riaditeľovej kanceláre, kde som dlho čakala, kým som prišla na rad. Zmeškala sm dve hodiny (nie že by mi to vadilo) a to som potrebovala iba vytlačiť rozvrh, ktorý bol pravdepodobne na kôpke juniorov. Ale ja som SENIOR!!! Keď som dostala rozvrh, vybrala som sa za mojim koordinátorom do jedálne. Dala som mu darčeky, niečo som podpísala a potom som sa už zúčastnila tretej hodiny. 

Matika - trigonometria/pre-cal. Na škole asi najťažší stupeň matematiky, ale vraj je to na úrovni slovenských gymnázií. V triede je nás šesť - z toho sme traja exchange študenti. Okrem mňa ešte Julian a Anna z Talianska. Učiteľka nás hneď na začiatku povedala, že pre tento stupeň matiky nemá veľa podkladov, tak si istý čas môžeme nosiť úlohy z iných predmetov a tak.. Celú hodinu sme sa teda len rozprávali. S Annou a Julianom som si porovnala rozvrhy. Anna má so mnou angličtinu a matiku.. Julian prvé štyri hodiny - americkú históriu, angličtinu, matiku a biológiu. Super, povedala som si. Aspoň mám s kým ísť na ďalšiu hodinu. V triede bola strašná zima. Nie nadarmo je to tam vyzdobená v štýle rozprávky Frozen. Škoda že som si nezobrala sveter. Julian sa ma aj písal, či mi je zima, ale ja som len mávla rukou. Šak to nejako vydržím.

Keď po 45 minútach zazvonilo, mali sme päťminút na presun do triedy na biológiu. Trieda sa začala pomaly napĺňať a tak som si išla sadnúť tam, kde bolo voľné. Prekvapilo ma, že Julian išiel za mnou. Sedeli sme vedľa seba a z druhej strany si vedľa Juliana sadol Marco. Začala som menšiou konverzáciu aj s ním. Prvýkrát som ho počula rozprávať, ale už si nepamätám, o čom sme sa rozprávali. Zazvonilo a učiteľka nás rozsadila. Fakt dík. Mňa posadila k malému sophomorovi, ktorý hneď vyhlásil, že som jeho homie, nech to znamená čokoľvek. Shawn (tak sa volal) a chalan pred nami boli unesený z toho, že som zo Slovenska. Pravdepodobne nevedia ani kde to je. Čo už. Juliana posadili o lavicu ďalej k babe, ktorá sa tomu veľmi potešila. Na hodine sme nič nerobili, len nám učiteľka niečo vysvetľovala, rozdala nám nejaké papiere a musíme si spraviť kolekciu hmyzu a listov. No super! Teraz budem naháňat mravcov po Kirby! 

Na rozvrhu som nemala piatu hodinu, tak som išla k riaditeľovi, ktoriý ma poslal do knižnice. Vôbec som sa nesťažovala. Takáto hodina by mohla byť každý deň. Popozerala som si, čo tam majú. Tie knihy sú fakt úžasné! Majú tam väčšinu z toho, čo rada čítam. 18 kníh Hunger Games? Si robíš srandu, ňé? Za knihovníčkou prišla jej dcéra, tak ma jej predstavila. Cammie je kamoška Kenny, tak sa s ňou budem stretávať častejšie.

Nasledoval obed. Peniaze som si nezobrala, ale podľa tých podnosov by som to ani nejedla. Sadla som si sama k stolu, ale po chvíli za mnou prišla Kenna a postupne podochádzali aj iní ľudia. 

Ďalšia hodina - travel destination. Je to online kurz, kde sa budem rozprávať s učiteľom cez počítač. Zatiaľ nikto nemal prihlasovacie meno a heslo, takže sme si len prečítali pravidlá a to bolo všetko. Učiteľke skoro vôbec nerozumiem, lebo šušle... Chvíľu som sa rozprávala s Kimberly, Rose a Philipom. Keď zistili, že u nás sa môže piť od osemnástich, hneď plánovali návštevu Slovenska. 

Chémia nebola až taká zlá. Určite mám lepšieho učiteľa než doma. Pardon profesorku, lebo nechce byť ješitná. Pochopia len moji spokužiaci.. Zatiaľ aom dostala len dve knihy - na biológii a chémii. Sú to tisícstranové encyklopédie! Je tam asi zhrnuté všetko, čo sa ja učím štyri roky. Zíde sa pred maturitou.. Sedím sama v prvej lavici, ale nejako extra mi to nevadí.

Posledná hodina bol Enrichment. Nemohla som nájsť, kde to je, tak som sa opýtala Leeho, ktorý išiel niekam s Marcom. Je totiž jeho host brother. No ani on nevedel, čiže som sa vrátila a opýtala sa pri prvých dverá a to bola nakoniec aj moja trieda. Vôbec som nevedela, čo sa na takej hodine robí. Učiteľka nám vysvetlila, že si môžeme robiť úlohy, keďze je nás tam dosť exchange študentov, vraj budem variť jedlo typické pre našu krajinu. Okrem mňa je tam Josephine z Belgicka, Kateřina z Česka, Maii z Thajska, Bettí z Maďarska.

A to bolo všetko. O tretej sme už boli doma.

Prvé dojmy || First week

Keďže som lenivá, denník sa pravdepodobne mení na týždenník. Čo už, však?! Odkedy som prišla, skoro každý deň niečo robím. Aspoň tak nemyslím na to, že mi chýba rodina a kamaráti. Ani po týždni si neuvedomujem, že ich neuvidím desať mesiacov. Asi som človek, ktorý si veľa vecí neberie.. Tak poďme na to, nech viete, ako dobre sa tu mám!

Utorok

Domov sme prišli o dvoch po polnoci, takže ma nechali dlho spať, aby som sa vyrovnala s časovým posunom. A predsa len som 24 hodín nespala! Keď som sa, ako tak, dala dokopy, Kelly (host mom), Blakely, Kenna, Delaney (host sestry) a Gran Jo (ak som dobre pochopila, Kellina mama) mi ukázali Kirby a okolie. Gran Jo je veľmi super a vtipná osoba. Skúsila som americkú vanilkovú točenú (veľa prídavných mien) zmrzlinu, ktorá bola fajn, ale mám radšej normálnu slovenskú zmrzlinu. Ale späť ku Kirby. Je tu veľké jazero, kde sa ľudia môžu kúpať, rybárčiť, plavať na loďke a tak.. Prírode je tu krásna. Všade plno stromov, nie nadarmo hovoria Arkansas - natural state. Ak toto náhodou čítaš Katka, myslela som na teba, keď mi to tu ukazovali. Strašne by sa ti tu páčilo! Takže pekne doma ticho záviď! Ale ňéé, just kidding! Keď sme sa vrátili, Kelly uvarila špagety s mletým mäsom. Chutilo to dobre. K tomu som si dala ľadový šalát. Na výber som mala z piatich druhov dresingu. Američania trepú na všetko dresing! Potom som im dala darčeky, ktoré som priviezla so sebou. Páčili sa im, tak som rada. Teraz chcú prísť na Slovensko! Kelly mi potom ukázala tri albumy z jej pobytu na Slovensku v roku 2007. Bola tam pozrieť Mariána, bývalého exchange študenta. No a zistila som, že som zabudla doma 18 magnetiek na tabuli. Šak čo budem.. Výborne, Dušana, good for you!

Streda

Po prvýkrát som hrala golf v Glenwoode. A vôbec som nebola taká hrozná, ako som si myslela, že budem! Určite som v tom lepšia ako v lyžovaní, lebo ak spadnem a mám na nohách lyže, neviem sa postaviť. Väčšinou ma Kenna, Delaney alebo Doak (host dad) pochválili. Vraj som *americký akcent* natural! A to ani neviem, čo robím! Ale sa snažím trafiť loptičku, čo sa mi párkrát ani nepodarí. Nie je to ako mini golf na kúpalisku, keď som bola malá. Je to lepšie! Fakt ma to baví, len sa už z blízka neviem trafiť hneď do jamky. Potom sme išli na také stretnutie v kostole, ktoré mávajú každú stredu. Všetci boli veľmi milí. Vítali ma a predstavovali sa mi, hoci si skoro nikoho nepamätám. Rozdelili sme sa do skupín. V tej mojej sme boli akože teenageri a rozprávali sme sa niečo o Bohu a čítali z Biblie. A jednu Bibliu mi aj darovali! Väčšine z toho, čo hovorili som nerozumela. Rozeberali mnoho vecí, nad ktorými som nikdy nepremýšľala. Nie som asi až taká pobožná. Ale tak, oni sú tu baptisti, takže kladú najväčší dôraz na Bibliu. Zas nová skúsenosť. A potom sa išlo, ako sa hovorí, chalovať. Ľudia podonášali mexické jedlo. Skúsila som to po prvýkrát, takže som si dala len trošičku. Ako jediná tu pijem vodu namiesto coly. Do všetkého d´avajú tonu ľadu, z ktorého mi trnú zuby.

Štvrtok

Bola som na lekárskej prehliadke s Kennou a Delaney v Glenwoode. Odmerali nás, odvážili, zmerali tlak... Vraj takouto prehliadkou musia prejsť každý rok, ak chcú hrať nejaký šport. Bola tam fakt veľká rada. Stretla som tam Marca, exchange študenta zo Španielska. Bol rovnako ako ja celý čas ticho. Potom som išla do školy na Open House. Vybrala som si rozvrh, ale možno urobím niekoľko zmien. Naskôr ma mali zaevidovanú, ako juniora, ale vďaka veku a môjmu presviedčaniu budem senior. V mojej slovenskej škole museli nejako blbo vyplniť prihlášku, lebo ostatní seniorskí exchange študenti ( aj mladší odo mňa) sú na seniorských tričkách!! Tak dík. Kěd som si navolila matiku pre cal, biológiu, chémiu a online kurz fyziky, všetci na mňa neveriacky pozerali a ukecávali ma na ľahšie predmety. A to mi sa to musíme učiť každý rok!! Potom mi Kenna a Delaney poukazovali školu. Myslela som si, že to bude maličká škola, ale je celkom veľká. Všetko je na prízemí, takže sa aspoň nenachodím po schodoch a nevypustím na nich každé ráno dušu ako doma na Slovensku. Pozrela som si, kde mám skrinku - pekná, nepoškodená, najvyššie. Majú tu úžasné pravidlo, že dievčatá majú horné skrinky a chalani dolné. A skrinky si nezamykajú! Pred školou rozdávali hotdogy a chladé nápoje. Toto je Amerika!

Piatok

Môj host dad mal narodeniny. Priniesla som mu darčeky zo Slovenska. Prekvapilo ma, že od ostatných darček nedostal. Len mu objednali tortu vo Walmarte a dali balón do kancelárie. Išli sme do Hot Springs do steak housu. Dosť fancy restaurant. Na začiatku sa vám čašník predstaví a objednáte si predjedlo, ktoré zjete, kým dostanete hlavné jedlo. My sme mali hranolky so syrom. Ako hlavné jedlo som si vybrala hamburger s hranolkami. Nech zistím, ako chutí hamburger, ktorý nie je z McDonaldu. Jedla som ho s príborom, lebo bol asi tak desať centimetrov vysoký. Ani som ho celý nedala dole. Páči sa mi, že vám tu donesú nový nápoj hneď, ako predchádzajúci dopijete. Potom sme išli nakupovať. Majú tu veľmi pekné oblečenie. Nič som si však nekúpila, lebo som si šetrila peniaze na mobil, ktorý si aj tak nekúpim. Nabudúce si už niečo kúpim. Vo Walmarte som si prvý raz uvedomila, že som bez rodičov, keď som musela premýšľať nad každou vecou, ktorú som hodila do košíka. Všetko tam bolo obrovské, zo všetkého sto druhov.

Sobota

Na laptope mi ukazovali miesta, kam by sme mohli ísť, a zvieratá, ktoré žijú v Arkansase. Na oplátku som im ukázala slovenské zvieratá. Najviac ich zaujali korytnačky a taký hlodavec, čo žije v Tatrách. Že wild hamsters! Povedala som im pár slovenských slov. A čučoriedky som, samozrejme, nevynechala! Myslím na vás baby. Tak to tričko spravíte, dajte ho mame, pošle mi ho. Večer prišli dve Kennine kamošky - Megan a Brooke. Pozerali sme Divergenciu. Načo som to pozerala v lietadle? Mala som si pozrieť Veronicu Mars. Tú jedinú som tu z tej ponuky ešte nevidela. 

Nedeľa

Po prvý raz v americkom kostole. Pred omšou nedeľná škola, zas premýšľanie nad vecami, ktoré mi na Slovensku ani nenapadnú. Omša bola nudná - samé spievanie a nepretržité rozprávanie kňaza (neviem, ako ho volajú baptisti), ktorému aj tak nerozumiem. Po kostole sme išli do Glenwoodu do talianskej reštaurácie, kde som si dala zapečené cestoviny s rajčinovou omáčkou a syrom. Keď sme sa vrátili, mali sme lazy sunday a potom zase kostol! Nedeľná škola a kázeň. Celkovo štyri hodiny v kostole. Toľko som v kostole doma za mesiac! Ale ako vraví tato, občas musíš robiť aj veci, ktoré sa ti nechcú.

Let || Do podrobností

Na blogoch exchange študentov som takmer vždy čítala články o bezproblémových letoch. Škoda, že môj nebol bez komplikácií.

Hoci som si povedala, že pôjdem pred odletom skoro spať, nejako sa to nedalo. Dokopy som od šiestej večer spala maximálne tri hodiny, keďže som mala budík na 2:30. A chlapi, ktorých sme počuli až z hostinca, tiež nepomáhali. 

Z hotela nás na letisko doviezol taxikár. Na to, že na interkontinentálne lety by mal byť človek na letisku 3 hodiny pred odletom, som tam o štyroch buntošila len ja s rodičmi a cestujúcimi, ktorí sa vybrali ešte za väčším teplom. O hodinu konečne vyhlásili check-in na let do Londýna. Moja batožina bola odbavená ako prvá. Potom sme si sadli do Starbucks, kde dom si dala posledné jedlo s rodičmi - kurací wrap, mrkvový šalát a volačo studené vanilkové.

O pol šiestej nastalo lúčenie. Rodičia ma zo slzami v očiach objímali, ale z mojich očí slza nevyšla. Ešte stále si neuvedomujem, že ich 10 mesiacov neuvidím. Let do Londýna prebehol bez problémov. Sedela som pri okne vedľa japonského páru, ktorí mal celý čas bosé nohy. Raz sa mi aj zastalo, že hovoria po česky. Ktovie, čo dali do toho bazalkovo-rajčinového pesta v tmavej žrmli alebo toho pomarančového džúsu. Keď už sme boli na Londýnom, párkrát nás potočil nad mestom. Z výšky som videla všetky pamiatky, ktoré som navštívila minulú jeseň so spolužiakmi.

Hoci som na věla letiskách nebola, Heathrow je pooznačivaný určite najlepšie. Stačí sa orientovať podľa značiek, ani mapu som nepoužila. Pristála som na terminále 3 a odtiaľ som aj odlietala. Mala som veľa času. Napriek tomu, že lietadlo prišlo s 15-minútovým meškaním, mala som viac ako 4 a pol hodiny pokoj. Na letenke som mala napísané, že sa odlieta 12:50, pričom som sa na vysvietenej tabuli dočítala, že číslo gateu zistím o 11:30. A tak som sa pretĺkala obchodmi, chodila na záchod, ale oveľa častejšie som len sedela a čumla na tabuľu s odletmi. Ani wifina nepomohla. Vraj všade na letiskách je zadarmo. V Londýne bolo zadarmo prvých 45 minút, ale to by sa mi muselo chcieť vyplniť dotazník, kde sa uvádza moje meno, priezvisko, číslo letu a tak ďalej. A v slávnom Chicagu sa tam ani nedá pripojiť. Celé zle! Hlavne, že wifi available.

Let do Chicaga trval dlhých osem hodín a pár minút. O moju triedu sa staral milý čínsky, japonský (proste mal ázijských predkov) steward a letuška, ktorá mladších cestujúcich oslovovala sweetie. V lietadle boli tento raz tri pozdĺžne rady (2-5-2). Ja som sedela v uličke vedľa 4-člennej rodiny Američanov. Podávalo sa veľmi chutné jedlo. Po prvýkrát som vyskúšala ravioly a boli výboné. Vôbec neľutujem, že som si nevybrala kura. Ostatné jedlá si moc nepamätám. Boli tam nejaké sladké alebo slané snacky, rožok s maslom alebo syrom, šalát z listovej zeleniny, taliansky dressing a tak..

Po pristáti som sa rýchlo ponáhľala nájsť imigračnú kontrolu. Našla som radu, nebola dlhá. Problém nastal, keď som zašla za roh. Tá pravá rada začínala o niekoľko metrov ďalej a z tej mojej tam púšťali ľudí, keď sa zopár ľudí vybavilo. Nastali pre mňa dve hodiny pomalého presúvania sa. Bolo tam dusno, smrdelo to tam... Mala som čo robiť, aby som sa tam nezložila. Potom som sa konečne dostala k úradníkovi. Naskenoval mi štyri prsty pravej ruky, odfotil ma a opýtal sa, či som si vybrala Arkansas a či má rodina smiešny prízvuk.

Vtedy mi do odletu zostávalo asi päť minút a kým som našla kufor obalený v bublinkovej fólii, lietadlo odletelo. A tak som sa pomaly dostala z terminálu 5 na terminál 3. Hneď som zavolala mame, že sa splnilo to, čo som predpokladala. Necelé dve hodiny sú na prestup málo. Na tabuli s odletmi už nebol žiadny let do Little Rock. Vôbec som nevedela, čo mám robiť. Bola som sama. Mame som stresovala do telefónu, že budem spať na letisku, ako ten chalan v Prahe. 

V agentúre mi povedali, že mám ľuďom v rade na imigračnú kontrolu vysvetliť, že som výmenný študent, nech ma pustia, čo mi príde voči nim nefér. Čakali tam dlhšie ako ja. Tiež mi povedali, že dostanem novú letenku, len ak tomu, že zmeškám let, nebudem na vine ja. Napríklad ak predchádzajúci let mal meškanie, vtedy ju dostanem. Lietadlo však prišlo načas. Tak čo robiť? Našla som prvé dámske záchody, zamkla som sa v kabínke a rozplakala sa ako Hermiona v Harry Potter a kameň mudrcov. Už len trol chýbal. 

Keď som sa ako-tak upokojila, opýtala som sa pracovníčky letiska, čo mám robiť, ak som zmeškala let. Poposúvalo si ma niekoľko ľudí, kým som sa dostala k panej, ktorá mi dala zadarmo letenku na ďalší let o 21:40. Pozrela som na mobil. Bolo niečo po šiestej. Zavolala som mame a potom som chcela Kelly. Lenže som nevedela, ako mám dať tie ich pomlčky. Rýchlo som našla telefón, ale nemala som žiadne mince. Išla som teda vedľa do obchodu, že si kúpim liter vody a nech mi vydajú v drobných. Predavačka mi ale nemala ako vydať z desaťdolárovky. Tak som pridala k nákupu banánový puding a dostala som asi 50 centov, ktoré zhltol automat. Takže takto som minula svojich desať dolárov v USA.

Nakoniec som aj tak zavolala Kelly zo svojho mobilu. Len som vyťukala čísla s predvoľbou a pomlčky sa tam dali samy. Oznámila som jej, že som zmeškala let a že ďaší ide o 21:40. Upokojila ma, že je to v poriadku, že po mňa prídu kedykoľvek. S vyše polhodinovým meškaním som teda pristala v Little Rock. Čakali ma s pekným nápisom Welcome Dušana a ja som rozprestrela vlajku Slovenska. Kelly nás hneď trikrát odfotila, keď ma všetci doobjímali. 

Nasledovala niečo vyše hodinová cesta domov, pričom sme sa zastavili v McDonalde. Ja som si nedala nič. Sedemdolárový puding na letisku ma dokonale zasýtil. Boli im ľúto, že prvé miesto, kam ma zobrali bol McDonald, ale iné miesto po pol noci nie je otvorené a boli vělmi hladní.

Po príchode domov mi poukazovali miestnosti, ale mňa zaujímala iba posteľ. Umyla som si zuby a išla do izby vybrať z kufra pyžamo. Už na páse s batožinami mi bolo divné, že môj kufor prišiel neobalený vo fólii. Keď som ho išla odomykať, to strieborné na zipsi len odletelo. V kufri som mala lístok, že mi prehľadali kufor kvôli bezpečnosti. Vraj smart security saves time.. To hovorte mojim zipsom! Fakt ďakujem. Keď im to je tak ľúto, mohli prihodiť pár dolárov na opravu.

Pridala som prvú fotku s host sestrami. Ja som samozrejme tá so skunkom na tričku a divnými vlasmi.

Čas sa kráti || 4 days to go!

Tieto prázdniny boli celkom obyčajné ako každé iné. Teda až na to, že tento rok som strávila neustálym odškrtávaním dní, ktoré mi zostávajú do odletu. A teraz je to čoskoro tu, blíži sa to míľovými krokmi. Na jednej strane sa veľmi teším a letela by som aj o dve hodiny, no na tej druhej by som sa radšej zavrela do izby a predstierala, že zvyšok sveta neexistuje. Ešte stále si akosi neuvedomujem, že o týždeň už budem pár dní v USA.
Zo zoznamu before I leave som splnila zatiaľ len asi polovicu. Akosi sa do toho nemôžem dokopať. U zubára som už bola a mám o dve plomby v ústach viac. Dnes by som mala upratať izbu a vybrať veci, ktoré je potrebné oprať, ale ja radšej pozerám Nákupné maniačky.
Už o dva dni odchádzam vlakom do Prahy a na 10 mesiacov opustím Slovensko. Nakoniec pôjdem s rodičmi, tetou, ujom a bratrancom o deň skôr, aby sme si spravili výlet. Bude to lepšie ako cestovať neskoro večer v nedeľu.
Odlietam v pondelok 11. augusta z pražského letiska o 7:00. Mám dve medzipristátia, pričom prvé je v Londýne. Tam strávim 5 hodín na terminále číslo 3. Plánujem si kúpiť niečo malé pod zub a nejakú kávu alebo čaj zo Starbucks. Niekde si sadnem s knihou v ruke a budem čakať na lietadlo.
Keď preletím nad Atlantikom, ocitnem sa v Chicagu. Tam nastanú fofry. Mám 1 hodinu a 55 minút na to, aby som prešla imigračnou kontrolou, našla svoj kufor a dostala sa z terminálu 5 vlakom na terminál 3. Ešte nikdy v živote som sa nepresúvala takto po letisku. Vlastne som letela predtým len jeden raz - do Bulharska, keď som bola malá a polovicu lietadla som poznala.
Ak to zvládnem o siedmej večer - ich času - by som mala byť už s rodinou. Host mom sa ma teraz často pýta, čo rada jem, pijem a tak.. Už viem, čo budem mať v utorok na raňajky! Vybrala som si mozarellu s rajčinami. Hovorila mi, že musím skúsiť biscuits and gravy a nejaký veľmi sladký južanský čaj (asi niečo ako tie Arizona čaje v pekných farebných fľašiach). Pýtala som sa jej, aj či by som tam mohla maturovať. Vraj uvidíme, keď pôjdeme do školy. Pre istotu si asi prinesiem kópie vysvedčení kvôli kreditom. Dúfam, že mi maturitu dovolia a dajú ma k seniorom.
Na škole nás bude podľa včerajších informácii už 14 exchange študentov. Všetkých nepoznám. Zatiaľ som si písala s chalanom z Talianka a babou z Brazílie. S obomi som si písala okolo dvoch hodín a sú veľmi milí. Teším sa na nich.
No a teraz už idem konečne upratovať a robiť kôpky toho, čo si chcem zobrať z oblečenia.